Firefox - Web pod kontrolou!
Thunderbird: Pošta pod kontrolou.
counter.exohosting.sk
www.exohosting.sk

DOZNIEVANIE PRAVDY

Pod týmto názvom bude teraz uverejnený text zo starej indickej - Vedskej múdrosti, ktorá už bola preložená do viacerých jazykov a aj do češtiny. Ja som začal po nej pátrať vlastne na podnet absolútnej Pravdy - Posolstva Grálu a postupne sa mi podarilo z Moravy zozbierať jej väčšiu časť, ktorá tam vyšla pod názvom: ŚRÍMAD BHÁGAVATAM. Je to múdrosť stará viac ako päť tisíc rokov, ale čo je podstatné, je to vlastne časom a ľudskou hlúposťou zaviata absolútna Pravda.

Na Slovensku je pomerne málo známa, ale práve táto múdrosť prináša recept na ozdravenie ľudskej spoločnosti na planéte Zem, ba nie iba tu, ale súvisí to globálne s celým vesmírom presne tak, ako to podáva PG. Tento text môžeme vlastne brať ako staršie vydanie absolútnej PRAVDY. Dokazuje to samotné slovo tohto diela!!!

Posledne som sa dotkol práve morálneho úpadku našej spoločnosti, čo musí v dohľadnej dobe prejsť radikálnou zmenou a riešenie je dávno ľudstvu ponúkané. Ponúkané, ale nami tiež už dlho odmietané! Naša morálnosť bola vysvetlená na príkladoch v minulých témach.

Autor PG sa konkrétne nerozšíril o usporiadaní a vládnutí v spoločnosti, ale hovoril priamo ku jednotlivej ľudskej duši, lebo tam je pôvod všetkého následného diania a ľudského zla. Zvolil tú najpriliehavejšiu cestu k napredovaniu ľudského ducha. V jednej prednáške, ktorá bola v trojzväzkovej verzii tiež vynechaná: Kastovníctvo, spoločenské zriadenie iba stručne naznačil pravé usporiadanie ľudskej spoločnosti, ba bola to práve táto prednáška, ktorá mňa posunula k zabudnutému slovu z našej histórie. Autor PG sa aj tak dostal do nemilosti a bol vládnucou hierarchiou umlčaný. Práve z tohto dôvodu bude teraz uverejnený text zo spomenutej múdrosti, lebo pochádza z čias, kedy ešte bolo možné otvorene kritizovať spoločenské usporiadanie a dokonca načrtnúť spôsob ozdravenia priamo cez spoločenské zmeny. Ba v tej dobe to už bolo, alebo ešte bolo skutočnosťou! Pre mnohých z nás, to dokreslí niektoré nejasnosti. Lebo práve toto spoločenské usporiadanie je vysvetlené pomerne detailne v tomto diele, z ktorého bude časť zverejnená. Nájdeme tam aj zmienku o otázkach, ktoré sú už teraz pre našu spoločnosť akési skryté tabu, a tu je o nich otvorene hovorené a mnohí budú prekvapení tým, čo už vedeli ľudia planéty Zem pred tisícročiami, ba čo už bolo pre nich skutočnosťou, ktorú žili. Ja som už viackrát upozorňoval na to, že sa nemáme pozerať povýšenecky a odmietavo do vlastnej minulosti, lebo ukrýva presne tie pravdy, ktoré nám teraz tak veľmi chýbajú, ale už mnohokrát nám boli ponúkané. Text bude už v slovenčine, lebo som si dal trochu práce naviac.

Jednotlivé články, rozoberajúce viaceré oblasti, ktoré dokonale korešpondujú s absolútnou Pravdou sú veľmi podnetné, aj keď sem tam sa vyskytujúci rozdiel, v odlišnom pomenovaní je pre Pravdu nepodstatný, pričom podstata problému zostáva ale rovnaká.

Musím ale upozorniť čitateľov, že tento následne uverejňovaný text je skutočne iba doznievaním Pravdy a je v ňom už tiež veľa ozveny, znovu primiešanej človekom. Taktiež si treba uvedomiť, že bol určený pre inú dobu. Text tohto slova nesmieme povýšiť nad absolútnu Pravdu, ktorú sme obdržali hodne neskôr a teda ju vlastníme pod názvom PG, ktoré je prispôsobené našej potrebe. Ako poznám ľudí, začne zas zhánka po tomto slove, ktoré je iba slabým doznievaním toho, čo máme. Je to tiež veľmi obsiahle dielo a z absolútnej Pravdy, potrebnej pre ľudského ducha, je v ňom zachované pomerne málo toho, čo sa dá využiť v tejto dobe. To podstatné, korešpondujúce s absolútnou Pravdou, je tu zverejnené.


PREDSLOV

Musíme vedieť, aká je potreba súčastnej spoločnosti. V čom spočíva? Ľudská spoločnosť už nie je natoľko obmedzená zemepisnými hranicami na jednotlivé krajiny a spoločenstvá. Je otvorenejšia než v stredoveku a celosvetovou tendenciou je vytvoriť jeden štát alebo jednu spoločnosť. Podľa Śrímad-Bhágavatamu sa ideály duchovného komunizmu zakladajú nielen na jednote celej ľudskej spoločnosti, ale i na jednote všetkých živých bytostí. Veľkí myslitelia cítia, že toto by sa mohlo stať úspešnou ideológiou. Śrímad-Bhábavatam môže túto potrebu ľudskej spoločnosti uspokojivo splniť. Z toho dôvodu začína aforizmom z vedántskej filozofie - nastoľujúcim ideál spoločného cieľa.

Ľudská spoločnosť v súčastnej dobe nežije v temnote zabudnutia. Na celom svete učinila rýchly pokrok v oblasti hmotného pohodlia, výchovy a hospodárskeho rozvoja. Niečo tu ale predsa len chýba, a dochádza preto k veľkým konfliktom i kvôli maličkostiam. Chýba návod k tomu, ako ľudstvo zjednotiť v mieri, priateľstve a blahobyte a nájsť spoločný cieľ. Śrímad-Bhágavatam toto prianie splní, lebo je kultúrnym návrhom na opätovné zduchovnenie celej ľudskej spoločnosti.

Pradláha Mahárája, veľký študent a oddaný, doporučuje, aby sa Śrímad-Bhágavatam zaviedol do vyučovania na školách a univerzitách, lebo to dokáže zmeniť démonskú tvár celej spoločnosti.

Nerovnosť v ľudskej spoločnosti je spôsobená tým, že bezbožná civilizácia postráda morálne zásady. Existuje Boh, Všemohúci, z ktorého všetko pochádza. Ktorý všetko udržuje a v Ňom nakoniec všetko spočinie. Hmotná veda sa veľmi neumelým spôsobom snaží nájsť pôvodný zdroj stvorenia. Tento pôvodný zdroj je autoritatívne a logicky popísaný v nádhernom Bhágavatame, teda vo Śrímad-Bhágavatame.

Śrímad-Bhágavatam je transcendentálna veda, ktorá nemá za cieľ iba poznať pôvodný zdroj všetkého, ale tiež poznať náš vzťah k Nemu a našou povinnosťou je doviesť celú ľudskú spoločnosť k dokonalosti na základe tohto poznania. Je celkom jedinečný v sanskrtskom jazyku a teraz ho prekladáme tiež do angličtiny a ďalších jazykov. Jedine pozorným čítaním človek dokonale pozná Boha. Bude natoľko vzdelaný, že bude nielen schopný ubrániť sa pred útokmi ateistov, ale bude tiež schopný logicky presvedčiť o existencii Boha ostatných.

Śrímad-Bhágavatam začína definíciou pôvodného zvrchovaného zdroja. Je to autentický komentár k Vedánta-sútre priamo od jej autora, Śríly Vyásadeva, a postupne sa v deviatich spevoch rozvíja až k najvyššiemu stupňu poznania Boha. Jedinou nutnou kvalifikáciou ku štúdiu tejto veľkej knihy transcendentálneho poznania je to, že človek ju musí študovať postupne krok za krokom a nepreskakovať ako by to mohol robiť s obyčajnou knihou. Je potrebné ju prejsť celú, kapitolu za kapitolou. Pri každom verši je uvedený sanskrtský text, prepis do latinského písma, synonyma, preklad a vysvetlenie. Všetko je usporiadané tak, aby čitateľ po prečítaní prvých deviatich spevov celkom iste realizoval Boha.

Desiaty spev sa od prvých deviatich spevov líši, pretože pojednáva priamo o transcendentálnych činnostiach Osobnosti Božstva Śrí Krsny (Krišnu). Bez prečítania prvých deviatich spevov však nie je možné zachytiť skutočný význam desiateho spevu. Celá kniha sa skladá z dvanástich spevov, ktoré sú samostatnými celkami, ale pre všetkých čitateľov je dobré, aby ich čítali po malých častiach, jeden po druhom.

Musím priznať, že moja prezentácia tohto diela nebude úplne bez chýb, ale aj tak dúfam, že myslitelia a vedúci predstavitelia spoločnosti ho príjmu priaznivo v duchu nasledujúcej slóky (Bhág. 1.5.11):

"Avšak literatúra plná popisov transcendentálneho mena, slávy, podoby a zábav neobmedzeného Zvrchovaného Pána je transcendentálnym výtvorom určeným k tomu, aby priniesol revolúciu do bezbožne žijúcej civilizácie, ktorá sa uberá nesprávnym smerom. Takéto transcendentálne písma ani nemusia byť vždy literárne dokonalé, a aj tak ich počúvajú, spievajú a prijímajú čistí ľudia, ktorí sú naprosto úprimní.

 

Nasledujúci text nám zadefinuje našu spoločnosť a jej spôsob vládnutia v takzvanej demokracii, ale dáva aj návod na riešenie v usporiadaní spoločnosti - návrat k zaviatemu.

 

VÝZNAM: Podľa Śrímad-Bhágavatamu zastupuje monarchický režim Najvyšší Pán, Osobnosť Božstva.

O kráľovi sa hovorí, že je zástupcom Absolútnej Osobnosti Božstva, pretože je pripravovaný k tomu, aby získal vlastnosti Boha a mohol chrániť živé bytosti. Bitku pri Kuruksetre Pán naplánoval preto, aby sa na trón dostal skutočný zástupca Pána, Mahárája Yudhisthíra. Ideálneho kráľa musí zdobiť kráľovská kultúra, oddaná služba a tiež rytiersky duch. Monarchia takej osobnosti je omnoho lepšia než takzvaná demokracia, postrádajúca zodpovednosť i kvalifikáciu. Zlodeji a podvodníci modernej demokracie usilujú o víťazstvo vo voľbách falšovaním hlasov a tí, ktorí sú úspešní, sa potom zmocňujú celého obyvateľstva. Jeden dokonale pripravený monarcha je omnoho lepší než sto ministerských podvodníkov a tu je naznačené že sa zrušením kráľovského režimu, ako bol režim Maháráje Paríksita budú ľudia vystavení mnohým útokom veku Kali. Ľudia nie sú ani trochu šťastní vo vychvaľovanej demokracii. Výsledok takej vlády bez kráľa je popísaný v nasledujúcich veršoch.

 

VÝZNAM: V tomto verši je veľmi významné slovo nah (my). Mudrc správne prijíma zodpovednosť bráhmanov ako spoločenskej skupiny za koniec monarchistickej vlády, čím dostávajú príležitosť takzvaní demokrati, ktorí dokážu iba pustošiť majetok svojich podriadených v štáte. Takzvaní demokrati sa zmocnia vládnej mašinérie, bez toho, aby na seba vzali zodpovednosť za blahobyt občanov. Každý sa ženie na vysoké miesto iba pre osobné uspokojenie a namiesto jedného kráľa sa tak vynorí mnoho nezodpovedných kráľov, a všetci vyberajú dane. Je tu predpovedané, že v neprítomnosti dobrej monarchie bude každý pôsobiť obavy ostatným a rozmôžu sa krádeže majetku, zvierat, žien atď.

 

VÝZNAM: Tu je predpovedané, že bez monarchistického režimu budú obyčajní ľudia tvoriť nechcené obyvateľstvo na úrovni psov a opíc. Rovnako ako opice majú neskrotnú túžbu po pohlavnom živote a psy nepoznajú hanbu pri pohlavnom styku, tak obyčajné obyvateľstvo narodené z nemanželských stykov sa bude sústavne odchyľovať od cesty dobrých védskych mravov a od zamestnania podľa vlastností v kastách a rádoch života.

Védskym životným štýlom je pokroková civilizácia Aryov. Ich pokrokom je rozvíjanie védskej civilizácie. Cieľom védskej civilizácie je vrátiť sa späť k Bohu, späť domov, kde neexistuje zrodenie, smrť, staroba a nemoc. Védy nariaďujú každému, aby nezostával v temnote hmotného sveta, ale aby šiel za svetlom duchovného kráľovstva, ktoré je ďaleko za hmotnou oblohou. Kvalitatívny systém kást a životných radov vedecky naplánoval Samotný Pán a Jeho zástupcovia, veľkí rsiovia. Dokonalý životný štýl poskytuje všetky pokyny a rady vo veciach hmotných i duchovných. Védsky životný štýl nedovoľuje nikomu žiť ako opica a pes. Degradovaná civilizácia zmyslového pôžitku a hospodárskeho rozvoja je vedľajším produktom bezbožnej vlády bez kráľa, vlády ľudí z ľudu a pre ľud. Ľudia by sa teda nemali pohoršovať nad zlými vládcami, ktorých si sami zvolili.

V demokratických štátoch je v dnešnej dobe situácia taká, že ľudia samotní sú poklesnutí na úroveň śúdrov a nižšie a vládu vedie ich predstaviteľ, ktorý nemá o pokynoch písiem ohľadom vlády a výchove vladára ani potuchy. Celé ovzdušie je preto plné śúdrovských vlastností, ktoré sa prejavujú závisťou a lakomosťou. Takí vládcovia sa medzi sebou každý deň hádajú. V ministerskom kabinete dochádza k neustálym zmenám plynúcim zo skupinového sebectva. Každý chce ťažiť zo štátnych zdrojov až do svojej smrti a nikto neustúpi z politickej scény, dokiaľ k tomu nie je donútení. Ako môžu takí nízky ľudia urobiť pre ľudí niečo dobrého? Výsledkom je korupcia, intrigy a pokrytectvo. Každý by sa mal poučiť zo Šrímad-Bhágavatamu o tom, ako má vypadať ideálna vláda a až potom dostať možnosť nastúpiť na vládnuce miesto.

 

Aryjský pôvod je tu vyzdvihnutý rovnako ako v PG.

Vek Kali sa rozumie materializmus.

Vyskytovať sa budú výrazy pre štyri kasty, v ktorých stoja na vrchole brahmani - duchovný učitelia, po nich nasledujú kšátriovia - v našom význame vojsko a polícia; teda tí, ktorí udržujú poriadok. Po nich nasledujú vaisiovia - ktorých by sme v našej spoločnosti mohli prirovnať k podnikateľom a vedúcim výrobných podnikov, teda tí, ktorí tvoria HDP.

Poslednou skupinou sú šúdrovia - teda všetci nádenníci, alebo sluhovia, robotníci, a dalo by sa povedať, že teda všetko tí, ktorí vykonávajú práce na rozkaz iného.

Neskrotný pohlavný život je rovnako kritizovaní ako v PG, lebo je príčinou duchovného úpadku a rozhoduje pri inkarnovaní kvalitatívne nevyspelých duchov.

 

Nasledujúce citáty nám potvrdia večnosť života a aj reinkarnáciu, ktorá bola a aj zostáva pre Pravdu realitou.

 

V posledných okamžikoch svojho života má byť človek natoľko statočný, aby sa nebál smrti. Musí však pretnúť všetky putá k hmotnému telu a ku všetkému, čo k nemu patrí, a ukončiť všetky túžby po týchto veciach.

 

VÝZNAM: Pochabosť hrubého materializmu spočíva v tom, že si ľudia myslia, že na tomto svete dosiahnu nejakého trvalého stavu. Je pritom jasné, že všetkého, čo tu pomocou cennej ľudskej energie stvoria, sa nakoniec musia vzdať. Veľkí štátnici, vedci, filozofovia atď. sú hlupáci, lebo tento život, ktorý trvá iba niekoľko rokov, pokladajú za všetko a neuvažujú, že by niečo mohlo byť po smrti. O duši nevedia nič. Toto nedostatočné poznanie, zasahujúce i do vedeckých kruhov, zabíja činorodú ľudskú energiu. Hrôzostrašné výsledky sú pálčivo cítiť. Ale pochabí materialisti sa aj tak nestarajú, čo sa s nimi bude diať v budúcom živote. Úvodným pokynom Bhagavad-gity je, že individuálna živá bytosť nestráca svoju totožnosť ani vtedy, keď zomrie jej telo, ktoré nie je ničím iným, než iba vonkajším odevom. Individuálna živá bytosť mení svoje telo ako keď človek vyzlieka staré šaty, a tejto výmene tela sa hovorí smrť. Smrť nie je teda nič iného než výmena tela na konci súčastného života. Inteligentná osoba sa na to musí pripraviť a pokúsiť sa získať v budúcom živote ten najlepší druh tela. Najlepším druhom tela je duchovné telo, ktoré dostávajú tí, ktorí idú späť do Božieho kráľovstva alebo ktorí vstupujú do oblasti brahmanu. Tieto veci bude podrobne rozoberať druhá kapitola tohto spevu. Ale pokiaľ ide o výmenu tela, je nutné sa na budúci život pripravovať už teraz. Naivní ľudia prikladajú väčšiu dôležitosť tomuto dočasnému životu a rovnako tak i naivní vodcovia spoločnosti apelujú iba na telo a telesné vzťahy. Telesné vzťahy zahrňujú nie len samotné telo, ale i rodinných príslušníkov, manželku, deti, spoločnosť, krajinu a mnoho ďalších vecí, ktoré končia s koncom jedného života. Po smrti človek na všetko o svojich súčastných telesných vzťahoch zabúda. Niečo podobného môžeme poznať, keď chodíme večer spať - je to síce dočasná situácia, ktorá trvá iba niekoľko hodín, ale pri spaní zabúdame na všetko, čo sa týka tohto tela a jeho dočasných telesných vzťahov. Smrť nie je nič iného než niekoľkomesačný spánok, kedy sa vytvára ďalšia etapa telesného uväznenia, ktorú nám zákony prírody udelia podľa našej túžby. Je teda iba nutné, aby sme v dobe existencie tohto tela zmenili svoju túžbu, a v tom je potrebné sa cvičiť behom ľudského života. Je možné začať v ktoromkoľvek životnom štádiu - dokonca i niekoľko sekúnd pred smrťou - ale obvykle sa začína už v útlej mladosti, a ďalej sa potom pokračuje v duchovných stavoch a školeniach. Na človeku sa teda vyžaduje, aby sa v päťdesiatych rokoch - či nie skôr - vzdal pút k rodine a spoločenskému či politickému životu a aby začal výcvik v ášramoch vánaprstha a sannmyás, kde sa pripravuje na budúci život. Pochabí materialisti, ktorí sa vydávajú za vodcov ľudstva, lipnú na svojich rodinách a ani sa nepokúsia svoje rodinné putá prerušiť. Stávajú sa tak obeťou prírodných zákonov a podľa svojej práce dostávajú ďalšie hrubé telá. Môže sa stať, že týmto pochabím vodcom vzdávajú ľudia na konci ich života úctu, ale to neznamená, že pre nich prestanú platiť prírodné zákony, ktoré pevne zväzujú ruky a nohy všetkým. Pre všetkých je preto najlepšie dobrovoľne sa vzdať rodinných vzťahov a premeniť pripútanie k rodine, spoločnosti, krajine a podobne v oddanú službu Pánovi. Ako je tu povedané, človek sa má vzdať všetkých túžob spojených s rodinnými putami. Jediná možnosť, ako sa zbaviť takých nezdravých túžob, je dostať možnosť túžiť po niečom lepšom. Túžba je sprievodný jav živej bytosti. Živá bytosť je večná a jej túžby - pre živého tvora prirodzené - sú preto tiež večné. Nemôžeme teda prestať túžiť, môžeme však zmeniť cieľ svojich túžob. Musíme vyvinúť túžbu po návrate domov, späť k Bohu, a túžby po hmotnom zisku, hmotnej úcte a hmotnej sláve sa samočinne zmenšia úmerne rozvoju oddanej služby. Živá bytosť je určená ku službe, a jej túžby sa tiež sústreďujú okolo nejakej služby. Všetci - od najvyššej hlavy štátu po bezvýznamného chudáka na ulici - svojim spôsobom slúžia ostatným. Tento služobnícky postoj je dokonalý vtedy keď sa túžba slúžiť jednoducho preorientuje od hmoty k duši, od Satana k Bohu.

 

VÝZNAM: Na začiatku Śrímad-Bhágavatamu bolo povedané, že toto veľké transcendentálne písmo je zrelým plodom védskeho poznania. Toto dielo preto odpovedá na všetky otázky, ktoré si človek môže klásť ohľadne diania vo vesmíre, počínajúc jeho stvorením. Odpovede závisia iba na kvalifikácii toho, kto ho vysvetľuje. Desať oddielov Śrímad-Bhágavatamu, ako ich vysvetlil veľký mudrc Śríla Śukadeva Gosvámí, dáva vyčerpávajúce odpovede na všetky otázky, pokiaľ ich inteligentní ľudia náležite využijú, získajú z nich úplný intelektuálny prospech.

Toto učenie rovnako kritizuje prehnané rodinné zväzky ako PG.

Aj tento posledný odstavec je úplne zhodný so Slovom PG.

Nasledujúci text bude rovnako korešpondovať s PG v tom, že hmota nie je večná a podlieha rozkladu.

 

Bhagavad-gíty sa tiež dozvedáme, že všetky planéty hmotného sveta vrátane Brahmaloky sú iba dočasné a po pevne stanovenej dobe budú všetky zničené. Všetci polobohovia budú i so svojimi stúpencami zničení tiež, (polobohovia sú tu myslení všetci tí, ktorí ešte nedospeli k absolútnej Pravde, teda všetci tí, ktorí ešte neočistili svoju dušu) ale ten, kto dosiahne božieho kráľovstva, získa večný život. To je výrok všetkých védskych písiem. Tí, ktorí uctievajú polobohov, majú jednu výhodu oproti neveriacim, lebo sú presvedčení o pravdivosti Véd, a z nich sa môžu dozvedieť, aký prospech prináša uctievanie Najvyššieho Pána v spoločenstve Jeho oddaných. Tvrdošijní materialisti, ktorí neveria vo Védy, ale zostávajú večne v temnote a lipnú na falošných istotách, založených na nedokonalom experimentálnom poznaní, alebo na takzvanej materialistickej vede, ktorá nemôže nikdy preniknúť do oblasti transcendentálneho poznania.

 

Text, ktorý bude nasledovať nás utvrdí v tom, že jestvujú iné jemnejšie - duchovnejšie planéty, ale dostať sa na ne, nie je možné hmotnými prostriedkami. Súhlasí s PG aj v tom, že vo vyšších úrovniach je aj bohatšie prežívanie - A tisíc rokov, ako jeden deň.

 

Na vyššie planéty, kde sídlia obyvatelia nebies, sa nie je možné dostať pomocou kozmických lodí (ako o tom v súčastnej dobe uvažujú neznalí vedci) ale prostredníctvom činností v kvalite dobra.

I na tejto planéte, kde teraz žijeme, existujú rôzne obmedzenia pre vstup cudzincov do bohatších zemí. Napríklad americká vláda vydala mnohé obmedzenia týkajúce sa vstupu cudzincom z menej vyvinutých zemí. Dôvodom je, že Američania sa nechcú o svoju prosperitu deliť so žiadnym cudzincom, ktorý sa nekvalifikoval na obyvateľa Ameriky. Tá istá mentalita vládne na všetkých planétach, kde žijú inteligentnejšie živé bytosti. Životné podmienky na všetkých vyšších planétach sú výhradne v kvalite dobra a každý, kto si praje stúpiť na vyššie planéty ako je Mesiac, Slnko a Venuša, sa musí dôkladne kvalifikovať jednaním v tejto kvalite.

Otázky Maháráju Paríksita sa vzťahujú na činnosti v kvalite dobra, ktoré človeka z tejto planéty kvalifikujú k povýšeniu do najvyšších oblastí vesmíru.

Ani na tejto planéte, kde teraz žijeme, nemôžeme dosiahnuť dobrého postavenia v spoločnosti, bez toho, aby sme sa kvalifikovali úmerne dobrou prácou. Nie je možné sa snažiť násilím dostať do kresla najvyššieho sudcu, bez toho, aby sme mali vhodnú kvalifikáciu. Rovnako tak sa nikto nebude môcť dostať na vyššie planetárne systémy, bez kvalifikovania sa dobrými činmi v tomto živote. Ľudia prepadli návykom v kvalitách vášne a nevedomosti; nemôžu vstúpiť na vyššie planetárne systémy jednoducho za pomoci nejakých elektronických strojov.

 

Tu nachádzame možnú odpoveď na otázku mnohých oponentov mimozemského života: "že ak jestvujú, prečo sa s nami neskontaktujú? Nie všetci pozemšťania sú takto izolovaní!

 

VÝZNAM: Možnosti hmotného pôžitku sú na vyšších planetárnych systémoch miliónkrát väčšie než na nižších. K najvyšším planetárnym systémom patria planéty ako je Brahmaloka a Dhruvaloka (Polárka), a nachádzajú sa nad Maharlokou. Obyvateľom týchto planét je od narodenia dané osem mystických dokonalostí. Nemusia sa ničomu učiť a pomocou yógového procesu získajú schopnosť stať sa malí ako atomy (animá-siddhi) alebo ľahší ako pierko (laghima-siddhi). Môžu mať čokoľvek odkiaľkoľvek (prápti-siddhi), byť ťažší než najťažší (mahimá-siddhi), ovládať všetky hmotné prvky (vaśitva-siddhi), mať schopnosť vyplniť akékoľvek svoje túžby prákámya-siddhi), alebo môžu získať akúkoľvek tvár či podobu, po akej čo i len zatúžia kámávasáytá-siddhi). Všetky tieto veci dostávajú obyvatelia vyšších planét od prírody. Môžu cestovať vonkajším priestorom a nepotrebujú k tomu žiadnu mechanickú pomoc. Behom okamihu sú schopní sa premiestniť z jednej planéty na druhú. Pozemšťania sa bez mechanických kozmických lodí nevedia presunúť ani na najbližšiu planétu, ale pre vysoko nadaných obyvateľov vyšších planét je to veľmi ľahké.

Materialistov obvykle zaujíma, ako také planetárne systémy vyzerajú, a chcú všetko vidieť na vlastné oči. Rovnako, ako zvedaví ľudia cestujú po celom svete, aby mali priame zážitky zo všetkých miest, menej inteligentní transcendentalisti chcú mať podobné zážitky z planét, o ktorých počuli mnoho podivuhodných rečí. Yogín si takú túžbu môže ľahko vyplniť, lebo sa tam môže svojou materialistickou mysľou a zmyslami premiestniť. Materialistická myseľ má predovšetkým sklony panovať hmotnému svetu a vyššie uvedené siddhi sú rysy vlády nad svetom. Oddaní Pána sa však nesnaží o vládu nad iluzórnymi a dočasnými javmi. Naopak - oddaní chcú, aby im vládol najvyšší vládca, ktorým je Pán. Túžba slúžiť Pánovi, najvyššiemu vládcovi, je duchovná a transcendentálna, a túto čistotu mysli a zmyslov musíme mať, aby sme mohli vstúpiť do duchovného kráľovstva. S materialistickou mysľou je možné dostať sa na najlepšie planéty vo vesmíre, ale nikto sa s ňou nedostane do Božieho kráľovstva. Zmysly sú duchovne čisté vtedy, keď sa nezúčastňujú zmyslového pôžitku. Zmysly musia byť voľačím zamestnané, a až sú plne zamestnané transcendentálnou láskyplnou službou Pánovi, potom nie je možné, aby boli poškvrnené hmotou.

 

Cestovanie vesmírom bez akejkoľvek mechanickej pomoci nám možno objasní text PG, kde sa hovorí o Božom poslovi, ktorý dal vyprázdniť archu zmluvy, po ukrižovaní Krista.

Nasledujúci odstavec potvrdí aj týmto textom tri osoby Boha.

 

VÝZNAM: Zvrchovaná Absolútna Pravda je neobmedzená a žiadna živá bytosť nemôže svojimi obmedzenými zmyslami poznať neobmedzené. Pán je neosobný, osobný a lokalizovaný. Vo Svojom neosobnom ryse je všetko prestupujúcim Brahmanom, vo Svojom lokalizovanom ryse je prítomný v srdci každého ako Najvyššia Duša a vo svojom konečnom osobnom ryse je objektom transcendentálnej láskyplnej služby Svojich spoločníkov, čistých oddaných.

 

Posledný príspevok prvej časti bude zverejnený tak, ako je v menovanej knihe, teda v pôvodnej reči, potom sú vysvetlené výrazy v latinčine a nakoniec je vysvetlenie v slovenskom jazyku. Takto je písané celé toto dielo. Starý text je doplnený a prispôsobený našej dobe.

Tak Mahátmá Vidura, o ktorého sa jeho príbuzní starali ako o božskú

Osobu, zostal na istý čas, aby napravil zmýšľanie svojho staršieho brata,

a tým priniesol šťastie všetkým ostatným.

 

VÝZNAM: O svätých ľudí ako bol Vidura je potrebné sa starať rovnako dobre ako o obyvateľov nebies. Obyvatelia nebies v tých dobách navštevovali domovy ľudí ako bol Mahárája Yudhisthira a ľudia ako Arjuna niekedy navštevovali vyššie planéty. Nárada je astronaut, ktorý môže cestovať bez obmedzenia nielen po hmotných vesmíroch, ale aj po duchovných. Nárada tiež navštevoval palác Maháráju Yudhishira, takže to nebolo nič zvláštneho ani pre iných nebeských polobohov. Jedine duchovná kultúra umožňuje medziplanetárne cesty, a to i v súčastnom tele.

 

VÝZNAM: Planetárne systémy v hmotnom svete sú usporiadané vo troch sférach, zvaných triloka alebo Svarga, Martya a Páláta, a všetky spoločne predstavujú iba jednu štvrtinu celkovej energie sandhiní. Nad nimi, za obalmi zo siedmych hmotných vrstiev, je duchovné nebo, kde sa nachádzajú vaikunthské planéty. Na žiadnom z planetárnych systémov triloky nie je možné dosiahnuť nesmrteľnosti, plného poznania a plnej blaženosti. Tri vyššie planetárne systémy sa nazývajú sáttvika, pretože dávajú možnosť dlhého života prakticky bez nemoci a staroby a tiež určitý pocit nebojácnosti. Veľkí mudrci a svätci sú povýšený nad nebeské planéty na Maharloku, ale toto miesto tiež nie je celkom zbavené strachu, pretože na konci každej kalpy je Maharloka zničená a jej obyvatelia sa musia premiestniť na ešte vyššie planéty. Ani na týchto planétach však živá bytosť nie je imúnna voči smrti. Je tam relatívne dlhší život, väčšie poznanie a pocit blaženosti, ale skutočná nesmrteľnosť, nebojácnosť a úplné zbavenie sa staroby, nemocí atď. je možné iba za hmotnými obalmi hmotného neba. To všetko sa nachádza na hlave vesmírnej podoby Pána (adháyi múrdhasu).

 

Názvy sú iné, lebo aj reč bola iná, ale podstata, členenie, ba i pojmy zostávajú zhodné s PG - Posolstvom Grálu.

 

DOZNIEVANIE PRAVDY
II

  

Neprekonateľný večný čas zdoláva tých, ktorí sú príliš pripútaní k rodinným záležitostiam a sú vždy pohrúžení do svojich myšlienok.

  

VÝZNAM: "Teraz som šťastný; všetko je v poriadku; mám slušné bankové konto; môžem dostatočne zaopatriť deti; teraz som úspešný; žobráci sannyásíni závisia na Bohu, ale chodia žobrať ku mne, takže som ešte väčší než Zvrchovaný Boh." Takéto a ďalšie myšlienky prenasledujú chorobne pripútaného hospodára, ktorý nevidí chod večného času. Dĺžka nášho života je vymeraná a nikto nemôže k tomuto času danému zvrchovanou vôľou pridať ani sekundu. Tento cenný čas a zvlášť pre ľudskú bytosť, je potrebné využiť obozretne, pretože ani jedinú sekundu, ktorá nepostrehnuteľne vyprší, nie je možné nahradiť ani tisícom zlatých mincí, nahromadených ťažkou prácou. Každá sekunda ľudského života je určená pre dosiahnutie konečného riešenia životných problémov, tzn. opakovanie rodenia a smrti a kolovanie v cykle 8 400 000 rôznych životných druhov. Hmotné telo, ktoré podlieha narodeniu a smrti, chorobám a starnutiu, je príčinou všetkého utrpenia živej bytosti; živá bytosť je inak večná - nikdy sa nerodí a tiež nikdy neumiera. Pochabí ľudia na tento problém zabúdajú. Vôbec nevedia, ako vyriešiť životné ťažkosti, ale zapletajú sa do dočasných rodinných starostí, pričom zabúdajú, že večný čas nepostrehnuteľne ubieha a že ich vymeraný život sa každou sekundou skracuje, bez toho aby nachádzali riešenie veľkého problému, totiž ako sa zbaviť opakovaného rodenia, smrti, nemoci a staroby. Tomu sa hovorí ilúzia.

Táto ilúzia však nepôsobí na toho, kto je bdelý v oddanej službe Pánovi...

Pretože živá bytosť je večná, jediným miestom kde môže byť šťastná, je večné sídlo v Božom kráľovstve (paravyoma), odkiaľ sa nikto nevracia do tohto sveta opakovaného rodenia, smrti, nemoci a staroby. Každé životné pohodlie alebo hmotné šťastie, ktoré zaručuje večný život, je teda pre večnú živú bytosť iba ilúziou. Ten, kto to skutočne chápe, je vzdelaný, a taký vzdelaný človek môže obetovať akékoľvek množstvo hmotného šťastia pre dosiahnutie vytúženého cieľa, zvaného brahma-sukham alebo absolútneho šťastia. Skutoční transcendentalisti hladujú po tomto šťastí a rovnako, ako hladný človek nemôže byť šťastný zo žiadneho životného pohodlia, pokiaľ nemá jedlo, tak človeka hladujúceho po večnom absolútnom šťastí nemôže uspokojiť žiadne množstvo hmotného šťastia.

 

Tento citát je potrebné poopraviť absolútnou Pravdou, nakoľko prenáša ľudské neporozumenie podávanej reinkarnácie ducha do rôznych životných foriem a vsunulo toto neporozumenie do vysvetlenia starého Vedskeho verša. Tento nedostatok je ale charakteristický pre novodobé hinduistické názory tohto náboženstva.

Rovnako nedokonalosť tohto poznania dosvedčuje tvrdenie, že živá bytosť je večná. PG to doplňuje Pravdou tak, "že iba môže byť večná!" Jestvuje aj duchovná smrť!

 

Súčasné pokusy moderných vedcov vstúpiť na nebeské planéty sa iste ukážu ako márne, pretože títo vedci nie sú na Arjunovej úrovni. Sú to obyčajné ľudské bytosti, ktoré za sebou nemajú žiadne obete, milodary ani odriakanie. Hmotné telo je pod tromi kvalitami hmotnej prírody: dobra, vášne a nevedomosti. Súčasné obyvateľstvo je viac-menej pod vplyvom kvalít vášne a nevedomosti, a tento vplyv sa prejavuje tým, že ľudia sú veľmi závistliví a chamtiví. Takto degradované osoby sa ťažko dostanú na vyššie planetárne systémy. Nad nebeskými planétami je ešte mnoho ďalších planét, ktoré môžu dosiahnuť iba ľudia ovplyvnený dobrom. Obyvatelia nebeských a ďalších planét vo vesmíre sú vysoko inteligentní, mnohokrát viac než ľudské bytosti a všetci sú zbožní, na vyššej, či najvyššej úrovni dobra. Všetci sú oddanými Pána, a aj keď ich dobro nie je bez nečistôt, aj tak sú známi ako polobohovia, ktorí majú maximálne množstvo dobrých vlastností, aké je v hmotnom svete možné získať.

 

Tento citát bol použitý z troch dôvodov:

Prvý dôvod výstižne hodnotí hmotné telo a jeho nedostatky, ktoré bránia k duchovnému pokroku a očisťovaniu ducha od hmotnej záťaže.

Druhým dôvodom je používaný výraz polobohovia - ktorým sa rozumejú iba ľudskí duchovia, ktorí ešte nedosiahli raj, teda večný život. Teda tí, ktorí už dosiahli večnosť, sú podľa tohto poznania Pravdy chápaní a nazývaní ako bohovia, ale s malým "b".

Tretím dôvodom je zmienka o vyšších planétach. K tomuto problému sa ešte len dostaneme.

 

VÝZNAM: Za hranicami hmotného stvorenia, ktoré sa prirovnáva k mraku na oblohe sa nachádza paravyoma alebo duchovné nebo, plné planét zvaných Vaikuthy. Tieto vaikuntské planéty majú tiež rôzne mená: Purusottamaloka, Acyutaloka, Trivikramaloka, Hrsikešaloka, Kešavaloka, Aniruddhaloka...a mnoho miliónov ďalších duchovných lok, na ktorých vládne Osobnosť Božstvaa všetky živé bytosti sú tam oslobodené duše s duchovnými telami, ktoré sú rovnako dobré, ako je telo Pána. Neexistuje tam hmotné znečistenie; všetko je tam duchovné a preto tam objektívne nie je prečo nariekať. Obyvatelia sú plní transcendentálnej blaženosti a nepoznajú zrodenie, smrť starobu a nemoc. A medzi všetkými vyššie uvedenými Vaikunthalokami existuje jedna najvyššia loka, ktorá sa nazýva Goloka Vrndávana a je sídlom Pána a Jeho zvláštnych spoločníkov...

Keď veľký oddaný Pána odchádza, niet nad čím nariekať, pretože oddanému je predurčené, že vstúpi do kráľovstva Boha. Je však rozhodne smutné, že nám taký veľký oddaný odchádza z očí, a máme plné právo nariekať. Rovnako ako je vzácne vidieť našimi súčastnými očami Pána, tak je vzácne vidieť veľkých oddaných...

 

Goloka Vrndávana - nejedná sa tu o iný názov pre hrad Grálu, ktorý je v PG spomínaný na vrchole duchovnej ríše?

Dianie, ktoré podáva záver tohto citátu sme možno niektorí už zažili a úplne sa stotožňuje s našim, ľudským cítením. Jedná sa odchod oddaného Pána z tohto sveta hrubej hmotnosti.

V nasledujúcom verši sa môžeme poučiť o tom, že Absolútno je vlastne chápané ako oblasť duchovná. Uvádzam to zámerne ako orientáciu pre tých, ktorí vyčítali mojej stránke jej názov, lebo názov dávali do nesprávnych súvislostí, aj keď tento názov je ďalekosiahlejší. Nemôže však vyprovokovať toho, kto svoje duchovné napredovanie myslí vážne. Táto stránka nech je preto chápaná iba ako snaha služobníka absolútna.

 

VÝZNAM: Tento hmotný svet je oproti jednote v absolútnej oblasti svetom duality. Svet duality je zložený z hmoty a ducha, ale absolútny svet je celkom duchovný, bez náznakov hmotných vlastností. V duálnom svete sa každý falošne pokúša byť pánom sveta, lenže v absolútnom svete je Pán Absolútnym Pánom a všetci ostatní sú Jeho absolútnymi služobníkmi. Vo svete duality každý závidí všetkým ostatným a smrť je vďaka duálnej existencii hmoty a ducha nevyhnutná. Pán jediný môže poskytnúť útočište pred strachom pre odovzdanú dušu. Nikto sa nemôže v hmotnom svete zachrániť pred krutou smrťou, bez toho, aby sa odovzdal Pánovi.

 

Prajem si, aby ku všetkým tým pohromám prichádzalo znovu a znovu, aby sme Ťa mohli znovu a znovu vidieť, lebo vidieť Teba znamená už nikdy nevidieť opakované zrodenie a smrť.

 

VÝZNAM: Ľudia, ktorí sú nešťastní, v núdzi, inteligentní alebo zvedaví a ktorí vykonali isté zbožné činy, obyčajne uctievajú alebo začínajú uctievať Pána. Iní, ktorí si užívajú iba v zlobe, nech už sú v akomkoľvek postavení, sa k Najvyššiemu nemôžu priblížiť, lebo sú oklamaní iluzórnou energiou. Zbožný človek v prípade pohromy nemá inú možnosť, než hľadať útočište u Pána. Neustále spomínať na Pána znamená neustále sa pripravovať na oslobodenie od zrodenia a smrti. Preto, aj keď nastanú takzvané pohromy, sú vítané, pretože nám dávajú príležitosť spomínať na Pána, čo znamená oslobodenie.

Ten, kto prijal útočište u Pána - čo je tá najlepšia loď na preplávanie oceánu nevedomosti - môže dosiahnuť oslobodenie rovnako ľahko, ako môžeme preskočiť stopu teľacieho kopyta. Také osoby patria do Pánovej ríše a nič ich nepúta k miestu, kde nebezpečie číha na každom kroku.

Pán v Bhagavat-gíte potvrdzuje, že tento hmotný svet je nebezpečné miesto, kde stále dochádza k rôznym pohromám. Menej inteligentní ľudia plánujú, ako týmto pohromám zabrániť, a nevedia, že toto miesto je svojou povahou miestom neustálych pohrôm. Nemajú informácie o ríši Pána, ktorá je plná blaženosti a kde žiadne pohromy nehrozia. Povinnosťou duševne zdravého človeka preto je nenechať sa rozrušiť svetskými pohromami, ku ktorým bude celkom isto dochádzať za všetkých okolností. Má prijímať všetko utrpenie ktoré prinášajú nevyhnutné rany osudu a má sa usilovať o pokrok v duchovnej realizácii, lebo to je poslaním ľudského života. Duša je transcendentálna voči všetkým hmotným pohromám, a takzvané pohromy sú preto len zdanlivé. Človek napríklad môže vo sne vidieť, ako ho žerie tiger a môže preto začať kričať. V skutočnosti sa však o žiadneho tigra ani žiadne utrpenie nejedná, pretože je to iba sen. A rovnako tak sa dá o všetkých životných pohromách povedať, že sú to iba sny. Ak má niekto to šťastie, že oddanou službou prišiel do styku s Pánom, potom je to pre neho skutočný zisk. Každý styk s Pánom prostredníctvom jedného z deviatich druhov oddanej služby je vždy krokom dopredu na ceste späť k Bohu.

 

Pre naše dnešné väčšinové myslenie sa tento text zdá možno príliš odpudzujúci, ale z pohľadu napredovania a očisťovania ducha sa toto zdanie vytráca.

 

Večný čas je svedkom všetkých našich činov, dobrých i zlých a zároveň prináša príslušné reakcie. Nemá zmysel nariekať, že nevieme prečo a začo trpíme. Je možné, že sme zabudli na prečin za ktorý v súčasnosti trpíme, ale musíme mať vždy na pamäti, že Paramátmá je náš stály spoločník, ktorý vie o všetkom v minulosti, súčasnosti i budúcnosti. A pretože tento rys Pána nazývaný Paramátmá predurčuje všetky akcie a reakcie, je tiež najvyšším vládcom. Bez Jeho zvolenia sa ani steblo trávy nepohne. Živé bytosti dostávajú toľko slobody, koľko si zasluhujú a až túto slobodu zneužívajú, výsledkom je utrpenie. Oddaní Pána, ktorí nezneužívajú svoju slobodu, sú dobrí synovia Pána. Ostatní, ktorí ju zneužívajú sa dostávajú riadením večného času do starostí. Kála nadelí podmieneným dušiam šťastie i nešťastie. To všetko je predurčené večným časom. Rovnako ako starosti prichádzajú bez pozvania, tak aj šťastie môže k nám nečakane prísť, lebo to všetko predurčuje kála. Pre Pána teda nikto nie je priateľ ani nepriateľ. Každý trpí alebo užíva výsledky svojho vlastného osudu. Osud si živé bytosti sami vytvárajú vzájomným stykom v spoločnosti. V tomto svete chce každý vládnuť hmotnej prírode a preto si každý pod dohľadom Zvrchovaného Pána vytvára svoj vlastný osud. Pán je všetko prenikajúci a vidí preto činnosti všetkých. A pretože nemá počiatok ani koniec, je známi tiež ako kála, večný čas.

 

Zákon zvratného pôsobenia je teda priliehavo vysvetlený aj tu. Lenže znovu sa naše myslenie len s ťažkosťami dokáže vyrovnať s touto realitou. Pre väčšinu zostávajú tieto Pravdy iba utópiou.

 

VÝZNAM: Pretože príchod Pánov do tohto sveta je záhadný, názory na zrodenie Nezrodeného sa líšia. V bhagavad-gíte Pán hovorí, že sa zrodí v hmotnom svete preto, že je Pán všetkých stvorení a je nezrodený. Skutočnosť zrodenia Nezrodeného teda nemožno poprieť, pretože On Sám ju potvrdzuje. Existujú však rôzne názory na to, prečo sa narodil. To tiež udáva Bhagavat-gíta. Pán sa zjavuje svojou vnútornou silou, aby znovu ustanovil zásady náboženstva, aby chránil zbožných a ničil bezbožných. To je účel príchodu Nezrodeného. Hovorí sa ale tiež, že Pán prišiel osláviť (stanoviť) zbožného kráľa. ... Akonáhle svetu vládne zbožný kráľ, ľudia sú šťastní. Ak je vládca bezbožný, potom sú nešťastní. Vo veku Kali sú temer všetci vládcovia bezbožní a ľudia pod ich vládou sú preto stále nešťastní. Ale v demokratických štátoch si bezbožní občania sami volia svojich zástupcov, aby im vládli, a preto za svoje nešťastie nemôžu dávať vinu nikomu inému, než sami sebe....

 

Aj v tejto Pravde sa pojednáva o príchode Pána do hmotnosti. Táto skutočnosť sa nedá poprieť, lebo On Sám ju potvrdzuje! Iba naše nedokonalé názory toto dianie zahmlievajú a nie dostatočne vysvetľujú. Z tohto dôvodu to treba ponechať ako nie celkom podstatné.

Každá nová doba musí počítať aj s novým spôsobom Jeho príchodu!

Veľmi výstižne sú charakterizované aj voľby v demokracii.

 

A ešte iní hovoria, že si sa zjavil, aby si znovu oživil oddanú službu počúvaním, spomínaním, uctievaním atď., aby podmienené duše, ktoré trpia hmotnými bolesťami, mohli týchto činností využiť a dosiahnuť oslobodenie.

 

VÝZNAM: V Śrímad Ghagavat-gíte Pán prehlasuje, že prichádza v každom veku, aby znovu ustanovil náboženstvo. Podobu náboženstva utvára Najvyšší Pán. Nikto nemôže vyrobiť nové náboženstvo, ako majú v obľube niektorí ctižiadostiví jedinci. Skutočným náboženstvom je prijať Pána ako zvrchovanú autoritu a so spontánnou láskou Mu slúžiť. Žiadna živá bytosť sa nemôže vyhnúť službe, pretože to je pôvodným zmyslom jej existencie. Jediným poslaním živej bytosti je slúžiť Pánovi. Pán je veľký a živé bytosti sú Mu podriadené. Povinnosťou živej bytosti je preto slúžiť iba Jemu. Ilúziou zmätené živé bytosti sa nanešťastie iba z nedorozumenia stávajú pôsobením hmotných túžob služobníkmi zmyslov. Táto služba sa nazýva avidyá alebo nevedomosť. A na základe takejto túžby si vytvára živá bytosť rôzne plány hmotného pôžitku, ktoré sa sústreďujú okolo zvráteného pohlavného života. Zapletá sa preto do reťaze rodení a smrti a pod riadením Zvrchovaného Pána transmigruje do rôznych tiel na rôznych planétach. Pokiaľ sa teda nedostaneme za hranice tejto nevedomosti, nemôžeme sa oslobodiť od trojitého strádania v hmotnom živote. To je zákon "prírody".

Pán sa ale zo Svojej bezpríčinnej milosti - pretože je k trpiacim živým bytostiam milostivý viac, než by očakávali - pred nimi zjavuje a obnovuje zásady oddanej služby, ktorá spočíva v počúvaní, ospevovaní, spomínaní, slúžení uctievaní, modlení sa, spolupracovaní a odovzdaní sa Jemu. Ak sa podmienená duša začne venovať vyššie uvedeným procesom, alebo aspoň jednému z nich, pomôže jej to z labyrintu nevedomosti a tak sa oslobodí od všetkého hmotného utrpenia, ktoré vytvára živá bytosť oklamaná vonkajšou energiou. Túto zvláštnu milosť živej bytosti udelí Pán duchovného vodcu.

 

Povšimnime si: "Nikto nemôže vyrobiť nové náboženstvo, ako majú v obľube niektorí ctižiadostiví jedinci. Skutočným náboženstvom je prijať Pána ako zvrchovanú autoritu..."

Ja som už často kritizoval rôzne snahy istých skupín a autorít pri ponúkaní svojej cesty k náprave. Bludná ctižiadosť!

Tieto slová sú dostatočne výrečné a potvrdzujú aj tu absolútnu Pravdu, ktorá sa nám dostala naposledy prostredníctvom Posolstve Grálu. Aj tu sme upozorňovaní na to, že pomoci od Pána sa nám dostalo už veľakrát, ale my stále zostávame nevedomými a nehodnými služobníkmi, ktorí si týchto darov vôbec nevážia.

Teraz sa však blíži doba, kedy sa bude nutné rozhodnúť, či sme schopní poskytnuté pomoci využiť na svoju záchranu, alebo ich odmietneme tak, ako sme to už veľakrát urobili. Všetky Božie milosti sme doteraz premárnili a nepamätáme sa na svoje minulé poblúdenia, ba stali sme sa voči svojmu duchu a teda večnosti ešte ľahostajnejší. Čo sa ešte musí stať, aby sme sa zmenili? Na to nám dá odpoveď blízka budúcnosť!

Nech nám aspoň tieto konečné udalosti otvoria naše zaslepené oči tak, ako je to podané tu o veľkej milosti, ktorej sa nám dostáva pri POHROMÁCH:

 

Všetky mestá a dediny prekvitajú po všetkých stránkach, lebo je hojnosť bylín a obilia, stromy sú obalené ovocím, rieky plné vody, hory plné nerastov a oceány plné bohatstva. To všetko len preto, že sa na ne dívaš.

 

VÝZNAM: Blahobyt ľudstva prekvitá vďaka prírodným darom a nie vďaka obrovským priemyselným podnikom. Priemyslové giganty sú výplody bezbožnej civilizácie a ničia ušľachtilé ciele ľudského života. Čím viac budeme rozvíjať tento komplikovaný priemysel ničiaci životnú energiu ľudí, tým viac budú prostí ľudia nepokojní a neuspokojení aj keď niekoľko bohatých bude môcť márnotratne žiť vďaka vykorisťovaniu. Prírodné dary, ako je zelenina, obilie, ovocie rieky, hory s nerastami a drahokamami a moria plné perál sú dary Najvyššieho a podľa Jeho priania ich hmotná príroda buď plodí v hojnosti, alebo ich skrýva. Prirodzeným zákonom je, že človek môže využiť týchto Božích darov prírody a spokojne prosperovať, bez toho, aby bol okúzlený vykorisťovateľským motívom, že bude vládnuť hmotnej prírode. Čím viac sa snažíme využívať hmotnú prírodu pre svoje pôžitkárske rozmary, tým viac sa zapletáme do reakcií za tieto vykorisťovateľské snahy. Ak máme dostatok obilia, ovocia, zeleniny a bylín, načo je nám treba udržovať jatky a zabíjať úbohé zvieratá? Tokom riek sa zúrodňujú polia a tie dávajú viac než potrebujeme. Hory dávajú nerasty a oceány perly. Ak má ľudská civilizácia dostatok obilia, nerastov, drahokamov, vody, mlieka atď., načo by mala za cenu práce niektorých nešťastníkov vytvárať také strašné priemyselné podniky? Všetky tieto dary prírody závisia na milosti Pána. Je teda potrebné, aby sme sa riadili zákonmi Pána a dosiahli dokonalosti ľudského života oddanou službou.

 

V minulých dobách rozkvetu ducha, bolo ľudstvo vegetariánsky orientované, ba táto orientácia bude vládnuť aj v budúcnosti. Dnes sú tieto snahy ešte prehnané a predčasné, ba až škodlivé, lebo ľudský duch sa dostáva pod vplyv vyžarovaní negatívnych energií, ktoré teraz prevládajú. Potvrdzuje to aj PG.

Tento citát som si ponechal na záver tohto druhého vstupu, lebo podtrhuje staré Pravdy, ktoré dnes najviac chýbajú "modernému" človeku. Úplne sa vytratila úcta k darom prírody a naopak holdujeme nepravým hodnotám, ktoré sa očividne stávajú hrobom našej civilizácie. Najlepšie to vidno na odmeňovaní práce tých, ktorí sú priamo závislí od týchto darov prírody a starajú sa vlastne o nakŕmenie všetkých ostatných - dalo by sa už povedať darmožráčov, ktorí ani nevedia, že krava dáva mlieko. Všetci tí, ktorí sa starajú o nakŕmenie spomenutých darmožráčov, nie sú schopní uživiť seba a vlastné rodiny, pritom rôzne iluzórne "hviezdy", už nevedia od dobroty, čím by nakŕmili svoje rozmaznané huby a brušká.

Dokedy chceme klamať seba samých a dokedy si myslíme, že nám to bude "príroda" - náš skutočný Pán trpieť? Každý, kto je aspoň trochu citlivý voči svojim blížnym, sleduje dianie v okolitej prírode, musí vidieť, že naša cesta vedie do záhuby. Ostatní hýria v opojení, vymýšľajú ďalšie a ďalšie lákadlá pre hlupákov, ktoré skôr - či neskôr, odchytia každého mladého a neskúseného "človeka" a nakoniec ho zničia v rôznych podobách. Dokazujú to každodenné udalosti! Dá sa tu ešte pomôcť? Dá! Pomoc je veľmi jednoduchá, ale úplne nemožná! Nemožná preto, že musí vychádzať z nášho vlastného vnútra. A toho sú schopní iba nemnohí!

Preto aj tento zverejňovaní text berte iba ako snahu o zobudenie spiacich ľudských duchov, ktorí možno objavia v tejto starej Pravde to, čo nedokázali objaviť vo svojom okolí a v tej PRAVDE novej, ktorá bola na tejto stránke dosť dlho ponúkaná a verím, že ešte "chvíľu" zostane. Slová tejto starej Pravdy chcem teraz využiť ku pomoci tým, ktorí nedokážu využiť novú Pravdu Posolstva Grálu, ale možno ich duch sa rozpamätá na tieto slová staršie, lebo ich vtedy sám prežíval, ba jemu zostali doposiaľ priliehavejšie.

Kiežby dokázali tieto slová Véd zobudiť aspoň jedného spiaceho ducha!

 

DOZNIEVANIE PRAVDY
III

VÝZNAM: Skúsení religionisti vedia, ako dokonale upraviť náboženské zásady podľa miesta a času. Všetci veľkí ácáryovia, náboženskí kazatelia či reformátori sveta uskutočnili svoje poslanie prispôsobením náboženských zásad podľa času a miesta. V rôznych častiach sveta panuje rôzne podnebie a podmienky a ak chce niekto vyplniť svoju povinnosť a kázať Božie posolstvo, musí veľmi dobre vedieť ako všetko prispôsobiť podľa miesta a času...

 

Povšimnime si faktu, ktorý robí najväčšie problémy porozumeniu toho, že je viac rôznych vierovyznaní, ktoré sa navzájom líšia. Aj v PG je to dôkladne vysvetlené, že je to zapríčinené tým, že jednotlivé Božie Posolstvá boli prispôsobené rôznej dobe a aj miestu. Časom sa stali tieto Posolstvá obeťou ľudských neporozumení, alebo dokonca chcených opráv, prispôsobených ľudským cieľom. Všetky ale mali raz tvoriť podstavec, na ktorom mala spočinúť Absolútna Pravda!

 

VÝZNAM: Ako sme už uviedli, vesmírne stvorenie je majetkom Najvyššieho Pána. To je základ filozofie Íśopanisady - všetko vlastní Zvrchovaná Bytosť. Nikto nemá neoprávnene zneužívať vlastníctvo Najvyššieho Pána; každý má prijať iba to, čo mu Pán milostivo poskytuje. Zem, či akákoľvek iná planéta vo vesmíre je teda absolútnym majetkom Pána. Všetky živé bytosti sú Jeho neoddeliteľnými časťami, Jeho synmi a každá z nich má preto právo žiť z milosti Pána a plniť svoju predpísanú povinnosť. Nikto nemôže obmedzovať práva iného človeka či zvieraťa, pokiaľ k tomu nedostal Pánovo povolenie. Kráľ či vládca je zástupcom Pána, ktorý má dohliadať nad plnením Pánovej vôle. Musí to byť preto uznávaná osoba....Títo králi majú plnú zodpovednosť za vládu nad svetom, k čomu dostávajú poznanie od autorít. Niekedy ale vplyvom najnižšej kvality hmotnej prírody, kvality nevedomosti (tamo-guny), prichádzajú k moci králi a vládcovia, ktorí nemajú zodpovednosť ani poznanie, a títo pochabí vládcovia žijú ako zvieratá pre svoj osobný záujem. Výsledkom je, že ovzdušie sa plní anarchiou a neresťou. V spoločnosti začína vládnuť protekcia, úplatky, podvádzanie a nátlak, a to sa prejavuje núdzou, epidémiami, vojnami a ďalšími rušivými javmi. Oddaní Pána alebo veriaci sú všemožne prenasledovaní. To všetko sú príznaky toho, že sa blíži doba, kedy Pán vo svojej inkarnácii obnoví zásady náboženstva a zničí nehodných vládcov. To rovnako potvrdzuje Bhagavad-gítá.

 

Toto je veľmi dôležitý citát, ktorý znovu korešponduje s PG a pojednáva o príchode Pána do hmotnosti. Potvrdia to aj následné citáty.

 

VÝZNAM: Milovaný Pán odišiel zo Svojej prekvitajúcej metropoly Dváraky kvôli bitke na Kuruksetre a bol preč už povážlivo dlhú dobu a všetkých obyvateľov sa preto zmocnil smútok z odlúčenia. Keď Pán zostupuje na Zem, prichádzajú s ním tiež Jeho verní spoločníci, rovnako ako kráľa doprevádza jeho družina. Títo spoločníci Pána sú večne oslobodené duše a pre svoju intenzívnu lásku k Nemu neznesú odlúčenie od Pána ani na chvíľu. Obyvatelia Dváraky boli preto skľúčení a očakávali Pánov príchod každým okamžikom. Zvuk Jeho lastúry ohlasujúci Pánov príchod im priniesol veľkú úľavu a nadšenie. Ešte viac túžili po tom aby už Pána videli medzi sebou a všetci začali pripravovať náležité privítanie. To sú známky spontánnej lásky k Bohu.

 

VÝZNAM: Ako sme uviedli vyššie, živé bytosti nie sú skutočnými užívateľmi vecí, ktoré sú prejavované ako Božie stvorenie. Pod vplyvom iluzórnej energie sa živá bytosť bohužiaľ stáva nepravým užívateľom podľa diktátu kvalít prírody. Oklamaná živá bytosť, ktorá si pyšne myslí, že sa stala Bohom, potom mnohými spôsobmi zvyšuje svoju hmotnú silu a stáva sa príťažou pre Zem: do tej mieri, že pre duševne zdravého človeka prestáva byť možné na Zemi žiť. Táto situácia sa nazýva darmasya glánih alebo stav, kedy ľudská bytosť zneužíva svojej energie. Keď toto zneužívanie ľudskej energie začne prevládať, rozumnejšie živé bytosti začnú byť znepokojované neznesiteľnou situáciou vytváranou skazenými vládcami, ktorí sú pre Zem iba príťažou. Vtedy sa Pán zjavuje Svojou vnútornou silou, aby zachránil rozumnejšiu časť ľudstva a aby znížil záťaž, ktorú pozemskí vládcovia v rôznych častiach sveta vytvárajú. On Sám sa k žiadnemu z nechcených vládcov neprikláňa, ale Svojou skrytou silou medzi nimi vytvára nepriateľstvo, rovnako ako vietor založí lesný požiar tým, že spôsobuje trenie bambusu. Lesný požiar vzniká silou vetra automaticky a podobne nepriateľstvo medzi rôznymi skupinami politikov vzniká neviditeľným riadením Pána. Nechcení vládcovia, pyšní na svoju moc a vojenskú silu potom medzi sebou začínajú bojovať z ideologických dôvodov, a tým sa sami o všetku moc pripravia. Vo svetových dejinách je zreteľne vidieť túto vôľu Pána a bude to pokračovať do tej doby, pokiaľ sa živé bytosti nepripútajú k službe Pánovi. Túto skutočnosť názorne popisuje Bhagavad-gíta (7.14). Hovorí sa tam: "Iluzórna energia je Moja sila, a preto závislé živé bytosti nemôžu prekonať moc hmotných kvalít. Avšak tí, ktorí sa odovzdajú Mne (Osobnosti Božstva), môžu nesmierny oceán hmotnej energie ľahko prekročiť." Znamená to, že nikto nemôže priniesť svetu mier a blahobyt plodonosnými činnosťami či špekulatívnou filozofiou a ideológiou. Jediný možný spôsob je odovzdať sa Najvyššiemu Pánovi a tak sa oslobodiť od ilúzie spôsobenej klamnou energiou.

 

Tento text bol teda z mojej strany zámerne uverejňovaný z troch hlavných dôvodov, pričom o jednom z nich som sa už nepriamo zmienil.

Prvým dôvodom je to, že mnohí, dnes na Slovensku a v okolí inkarnovaní ľudskí duchovia sú bývalí hinduisti a stretli sa s učením Véd. Teraz dostali možnosť priblížiť sa k tejto PRAVDE podanej v Posolstve Grálu, teda s jej najdokonalejšou formou.

Druhým dôvodom bol ten, že táto stará Pravda výstižne charakterizuje pravé usporiadanie ľudskej spoločnosti v monarchii, ktorá funguje výhradne na plnení Božích zákonov a rozdelení spoločnosti do kást, ktoré sú usporiadané horizontálne a nie vertikálne.

Tretí dôvod je príchod Pána - pravého kráľa do hmotnosti, ktorý súvisí aj s medziplanetárnymi návštevami, ktoré boli v minulosti samozrejmosťou, nakoľko ľudstvo bolo ešte duchovne vzdelanejšie. Zahanbujúci fakt! Dokonalejšia Pravda k nám postupne prichádzala, ale my sme ju dokonalejšie ignorovali!

Nasledujúci citát pochádza priamo od Syna Človeka - Ducha Svätého, keď žil na Zemi a ešte stále sme mali možnosť sa hlásiť k Jeho SLOVU PRAVDY a uviesť ju do života. Lenže žiaľ, nestalo sa tak a nakoniec ho odmietli všetky kresťanské cirkvi, ba dali prednosť temnému protivníkovi Hitlerovi a posvätili jeho zbrane pre II. Svetovú vojnu.

Neobstoja teda kritiky kresťanov na adresu židov, že nespoznali mesiáša - Krista a pribili ho na kríž. Presne tak sa zachovali kresťania k Synovi Človeka - Duchu Svätému, ktorého nám sám Ježiš predpovedal a svedčia o tom všetci evanjelisti. Cirkev však aj tieto evanjelia obchádza a vôbec z nich necituje.

Toto je citát Ducha Svätého:

"A Svetlo vám to zvestuje v krátkom čase a ľudia, ktorí neveria, sa zľaknú!

A naplní sa zasľúbenie proroka, že prídem v oblakoch a oni uvidia moje meno a poznajú ma!

A vystavím vám chrám vášho BOHA a PÁNA tu na zemi a budem vaším Kráľom, ktorý vás bude navždy spájať so silou z Ducha, keď ponesiete v sebe vôľu k vzostupu.

Príďte a nasledujte ma, lebo som tu!"

K sviatku Čistej Ľalie. ( 7. septembra 1933. )

 

Nasledujúce citáty sú z Biblie a pojednávajú o príchode Syna Človeka - Ducha Svätého, ktorého nám prisľúbil poslať Ježiš Kristus.

Trochu inakšie sa ale venoval príchodu Ducha Svätého evanjelista Ján v 14 a 16 kapitole.

Neprehliadnime, že v prvých troch evanjeliách sa hovorí o inom príchode Ducha Svätého, ako v poslednom - štvrtom evanjeliu Jána. Jedná sa teda rozhodne o dva príchody Ducha Svätého, pričom ten prvý, predpovedaný v Jánovom evanjeliu už máme za sebou. Ten konečný príchod nás ešte len čaká!!! 

Prví traja evanjelisti hovoria jednoznačne o konečnom príchode Ducha Svätého a Jeho kráľovstve, lebo z textu to jednoznačne vyplýva. Toto dianie je podávané v súvislosti s veľkým súžením a katastrofami, ktoré nám predpovedal aj samotný Duch Svätý. To všetko nás teda ešte iba čaká. Lenže Jánovo evanjelium je predpovedaním Jeho príchodu, ktorý bol zasľúbený pre naše poučenie pred týmito konečnými udalosťami a musel teda tomu konečnému predchádzať. Všetky zasľúbenia majú jeden spoločný znak, ktorý nesmieme prehliadnuť, až sa chceme priblížiť ku skutočnosti, ktorá nás očakáva: Je to príchod v oblakoch s mocou a slávou!

O aký príchod v oblakoch sa môže jednať, nám práve najvýstižnejšie charakterizujú staré texty, ktoré som použil na dokreslenie tohto diania, ale v poslednom zasľúbení z roku 1998 toto zasľúbenie znovu zarezonovalo zo Slovenska. Okrajovo sa ho dotkol aj Duch Svätý, ktorý 7. septembra 1933 tiež hovorí o svojom príchode v oblakoch, ba aj o tom, že bude našim kráľom.

Lenže k vyplneniu tohto zasľúbenia bola potrebná pomoc tých, ktorí boli k tomu určení a ktorí ho do hmotnosti doprevádzali. A nie iba ich!

Koho by bolo možné zachrániť v zmysle Božích zákonov v dobe, keď nám bola prinesená Absolútna Pravda - Posolstvo Grálu? Na túto otázku nech si odpovie každý sám! Nie je veľmi ťažká pre nikoho, kto sa zoznámil s PG.

Aby sme neukrivdili ostatným evanjelistom, preto sem ešte zaradím časti evanjelií, v ktorých sa tiež hovorí o šírení pravého Božieho Posolstva o kráľovstve, lenže sa nedáva do súvislosti so Synom Človeka - Duchom Svätým, ale je to dokonca pomiešané všetko dokopy a teda z dvoch príchodov nakoniec sa zlial iba jeden. Takýchto neporozumení je ale možné zistiť u evanjelistov viac.

Začneme evanjeliom Matúša; 24. kap; verš 14. -24.

Takto to podáva Marek:

Lukáš sa zameral prevážne na posledné udalosti iba vecne a vôbec ich nedáva do súvislosti so šírením SLOVA, ktoré je pre ľudského ducha najdôležitejšie.

Práve Slovo Absolútnej Pravdy je pre ľudského ducha najdôležitejšie, až chce tieto udalosti prežiť tak, ako je to vo väčšine evanjelií podané, pri príchode Syna Človeka v oblakoch.

Pripomeňme si to evanjeliom Matúša:

 

Vtedy dvaja budú na poli,

jeden bude vzatý, druhý zostane,

dve budú mlieť na mlyne,

jedna bude vzatá, druhá zostane.

 

Dôkaz podali prominenti

 

Možno niektorí čitatelia prijali mnou uverejňovaný text z indických Véd nie celkom s porozumením, ba možno dokonca aj s nevôľou, ako pre nich už irelevantný.

Lenže mne práve následné udalosti potvrdili, že som sa rozhodol správne a nebol to celkom iba zámer mňa samotného, ale bola tu istá pomoc, ba tieto následné udalosti budú ku pomoci viacerým.

4. mája som na stránku zverejnil nasledujúci text:

 

"Preto aj tento zverejňovaní text berte iba ako snahu o zobudenie spiacich ľudských duchov, ktorí možno objavia v tejto starej Pravde to, čo nedokázali objaviť vo svojom okolí a v tej PRAVDE novej, ktorá bola na tejto stránke dosť dlho ponúkaná a verím, že ešte "chvíľu" zostane. Slová tejto starej Pravdy chcem teraz využiť ku pomoci tým, ktorí nedokážu využiť novú Pravdu Posolstva Grálu, ale možno ich duch sa rozpamätá na tieto slová staršie, lebo ich vtedy sám prežíval, ba jemu zostali doposiaľ priliehavejšie.

Kiežby dokázali tieto slová Véd zobudiť aspoň jedného spiaceho ducha!"

 

A ešte toho dňa sa zobudil jeden spiaci duch a požiadal o Slovo Absolútnej Pravdy, lebo určite patril k tým, ktorý pravdu Véd v minulosti prežíval.

To ale ešte nie je všetko a musím pokračovať tým, čím pokračovali aj mnou prežívané; ba nie iba mnou prežívané udalosti. Všetko toto dianie bolo zhlukom riadených, nie náhod, na ktorých museli byť zainteresovaní viacerí aktéri. To nakoniec pochopí každý vnímaví čitateľ.

O týždeň neskôr som nadviazal na predošlý citát a aj som ho konkretizoval do nasledovnej podoby:

 

"Tento text bol teda z mojej strany zámerne uverejňovaný z troch hlavných dôvodov, pričom o jednom z nich som sa už nepriamo zmienil.

Prvým dôvodom je to, že mnohí, dnes na Slovensku a v okolí inkarnovaní ľudskí duchovia sú bývalí hinduisti a stretli sa s učením Véd. Teraz dostali možnosť priblížiť sa k tejto PRAVDE podanej v Posolstve Grálu, teda s jej najdokonalejšou formou."

 

Na druhý deň, po zverejnení tohto textu, t. j. v nedeľu 11. 5. som len tak "blúdil" po TV - programoch a znovu sa udiala jedna ne - náhoda, lebo na TV Markíza bežal rozhovor s Luďkom Sobotom a jeho slová ma prekvapili, ba priznám sa, že úplne zaskočili. Dozvedel som sa, že tento český herec a humorista mal a čiastočne ešte aj má isté zdravotné - duševné problémy. Údajne sústavne mával takú trému pred každým vystúpením, že mnohokrát sa úplne zrútil a nebol schopný vystupovať. Prejavilo sa to potom na bolestiach, ba až kŕčoch žalúdka. Nikto mu nedokázal pomôcť, až do doby, kedy sa rozhodol pre návštevu Indie a tam v kláštoroch sa venoval ajurvede, ktorá ho dokázala čiastočne zbaviť tohto neduhu. Samozrejme že on sám musel zmeniť životný štýl a hlavne svoj duchovný postoj k okoliu a celkovému životu.

Tento program sa menoval: Prominenti a takýchto prípadov tam bolo viac a aj zo Slovenska. Prominenti si to môžu dovoliť a vyhovieť volaniu ich ducha, ktorý sa pamätá na predošlú inkarnáciu, môžu minúť ťažké peniaze na návštevu dávnej a vzdialenej vlasti a tak si "pomôcť."

Dokázali si ale skutočne pomôcť?

Podľa mňa, Ludek Sobota zahral svoju najväčšiu neslávnu tragikomédiu, lebo Božie zákony ho svojou spravodlivosťou posunuli bližšie k absolútnej Pravde, inkarnoval sa teda tam, kde ju mal na dosah, ale on ju dokázal dokonale ignorovať, presne tak, ako väčšina z nás. Minul hodne peňazí na svoju cestu za doznievaním dávnej pravdy, ktorá je už dnes prežitou, pritom mu stačilo "odskočiť si " do Zlína, za Ovčírnu a tam u pána Kovářa za pár korún zakúpiť Slovo Absolútnej Pravdy.

Nech to teraz nikto neberie ako skutočnosť, že ja som teraz využil a potrebujem jeho meno. To nie! Skôr jeho duch by potreboval pomoc, lebo musí splatiť dlh voči Božím zákonom, ktoré ho posunuli bližšie k Absolútnej Pravde, tiež voči ktorej zostáva zatiaľ dlžníkom. Jeho intelekt mal byť využitý iným smerom a tak pomôcť Pravde, Stvoreniu, ľudstvu na Zemi a v prvom rade sebe! Lenže to sa nestalo a on musel hľadať čosi dávno zaprášené za ťažké peniaze a tak možno poslúžiť iba svojej ctižiadosti. On, ba aj jemu podobní, si to môžu dovoliť;...veď na to majú! Veď sú prominenti! Ale aj to pre nich raz skončí!

Ajurveda mu snáď pomôže vyliečiť jeho hrubohmotné telo, no zachrániť svojho ducha dokáže iba tak, že splatí dlh, ktorý má voči absolútnej Pravde, ľudstvu a hlavne vlastnému duchu.

A k tomuto zostáva pre neho, v prvom rade sa s touto Pravdou zoznámiť a potom ju aj žiť!!!

Takto vlastne sa potvrdili moje slová, keď som prehlásil, že dnes je na Slovensku a v blízkom okolí inkarnovaných mnoho duchov, ktorí kedysi žili v Indii a učenie véd je im ešte aj teraz blízke. Preto prejavujú záujem o východné náboženské smery a na svoju škodu ignorujú dokonalú pomoc Božích zákonov a tak sa pripravujú o svoje vlastné napredovanie ducha. Či si snáď niekto myslí, že títo prominenti konajú takto iba z vlastného rozmaru a že je to iba náhoda?

Kto si to myslí, tomu je škoda podávať akékoľvek dôkazy, lebo je "plná nádoba", do ktorej je škoda prilievať vodu, ale aj víno!

 

DOZNIEVANIE PRAVDY
IV

Po tom, čo už bolo z Véd uvedené na tejto stránke, bude potrebné vysvetliť môj vlastný postoj k tomuto duchovnému smeru, ale hlavne to, ako som sa k tomu dostal ja sám.

Posolstvo Grálu bolo u mňa už známe a bol som jeho čitateľom. Treba ale dodať, že sa samozrejme jednalo o trojzväzkové vydanie.

Lenže možno by som sa mal vrátiť, ale iba stručne, ešte ďalej do rannejších začiatkov, kedy som počas častých nočných sedení pod oblohou pri poľovaní, mal niekoľko zaujímavých zážitkov a pozorovaní lietajúcich objektov, ktoré sa vymykali nášmu spôsobu lietania a dokonca aj myslenia. Tieto zážitky ma podnietili k hľadaniu odpovedí na neznáme - záhadné javy, ku ktorým sa pripojili moje zvláštne prežitia veľmi výnimočných udalostí. Ale o tom všetkom možno až niekedy neskôr.

V trojzväzkovom PG mi stále niečo chýbalo a stále mi v mojom vnútri rezonovali dva výroky autora. Prvým bol ten, ako sa sám autor vyjadril, lebo bol obviňovaný niektorými čitateľmi, že vraj čerpal z východných duchovných smerov a tak zostavil svoje vlastné dielo. Keďže mi v PG (trojzväzkovom) čosi chýbalo, tak som začal dúfať, že to chýbajúce objavím v tom, z čoho bol obviňovaný autor PG.

Druhým dôvodom bol tiež výrok samotného autora, keď napísal, že vo svojom diele nevysvetľuje všetko podrobne, lebo na to niet času, ale že prídu iní, ktorí z každej Jeho prednášky napíšu knihu. Tento výrok ma nasmeroval k tomu, že v spomenutých východných náukách možno nájdem zmienku aj o tom, čo ma trápilo, teda o lietajúcich objektoch, ktoré som pozoroval. A skutočne sa mi moje tušenie potvrdilo a dospel som k určitému doplneniu, teda som našiel, čo som hľadal.

Až po čase, keď som sa stretol s pôvodným - úplným Slovom PG, som vlastne dostal potvrdenie tejto pravdy aj z pera autora PG. Jedná sa hlavne o prednášku: Kastovníctvo, spoločenské zriadenie, ktorá vysvetľovala to, čo mne chýbalo a súviselo to s usporiadaním ľudskej spoločnosti. Takto vlastne jedno slovo podoprelo to druhé Slovo a ja som pochopil, že sa jedná o tú istú PRAVDU a potvrdila sa aj nedokonalosť trojzväzkového vydania. Keby som bol v tej dobe vlastnil úplné PG, možno by som sa k Védam nikdy nedostal, lebo by mi už nič nechýbalo!

Dostalo sa mi odpovede aj na otázku videných lietajúcich objektov, ba následne tiež v úplnom PG, kde je zmienka Ducha Svätého o Jeho príchode - prílete v oblakoch, to bolo podopreté, teda znovu jedno slovo potvrdilo to druhé Slovo a dokonca som pochopil spôsob príchodu z Biblie, teda evanjelistov, ktorí popisovali príchod Syna Človeka v oblakoch (DP III).

No a toto všetko rozhodlo o mojom vlastnom smerovaní, ba v konečnom efekte sa to všetko stretlo v tom, že to bol hlavný motív - dôvod k tomu, že teraz máme k dispozícii úplné Slovo Pravdy.

Takto sa Védy stali súčasťou môjho hľadania PRAVDY.

 

Teraz bude ešte nasledovať citovanie z védskej náuky, ktorá možno pomôže aj iným objasniť niektoré nepochopenia, lebo je to znovu pohľad aj z inej strany a možno je to práve tento uhol pohľadu, ktorý niektorým poslúži. Budem sa snažiť vybrať to, čo je aktuálne aj v našej dobe a v čom sa dopúšťame najviac chýb.

 

VÝZNAM: Pripútanie k jednej veci je príčinou otroctva v podmienenom živote, ale ak je rovnaké pripútanie zameraná k niečomu inému, otvára dvere oslobodeniu. Pripútanie nemožno zničiť; je nutné ju iba preorientovať. Pripútanie k hmotným veciam je základom hmotného vedomia a pripútanie k Pánovi alebo Jeho oddanému je základom vedomia Pána. Pripútanie teda existuje na úrovni vedomia. Keď svoje vedomie očistíme a zmeníme z hmotného vedomie na vedomie Pána, dospejeme k oslobodeniu. Hovorí sa, že by sme sa mali pripútania vzdať, ale úplne sa zbaviť všetkých túžob nie je pre živú bytosť možné. Živá bytosť má prirodzený sklon byť k niečomu pripútaná. Vidíme, že keď človek nemá nikoho, komu by sa mohol venovať, keď nemá žiadne deti, zameria svoje pripútanie k mačkám a psom. Z toho je patrné, že sklon k pripútania nemožno zničiť, iba musí byť využitý správnym spôsobom. Naše pripútanie k hmotným veciam predlžuje náš podmienený život, ale rovnaké pripútanie vzťahujúce sa k Najvyššiemu Pánovi alebo Jeho oddanému je zdrojom oslobodenia.

Myslím, že aj tento citát potvrdzuje správanie ľudí a je to vypuklé práve v dnešnej dobe, kedy sa veľmi rozmohlo chovanie domácich štvornohých miláčikov, ktoré je už nezdravé, ba začína byť stavaná láska k štvornohým bytostiam nad lásku k dvojnohým - teda svojim blížnym, ktorí ale nepatria do vlastnej rodiny. Duch jednoducho musí vždy niečo chcieť - to je jeho určenie!

Oddaný, ktorý sa zbavil všetkých znečisťujúcich hmotných vplyvov, nie je dotknutý utrpením hmotnej existencie. I keď sa zdá, že stále žije v hmotnom svete, nepôsobí na neho hmotné utrpenie. Ako je to možné? Dobrý príklad ponúka chovanie mačky. Mačka nosí v tlame svoje mačence a keď chytí myš, nosí v tlame aj svoju korisť. Mača aj myš sa nachádzajú v mačkinej tlame, ale za odlišných podmienok. Mača sa v tlame svojej matky cíti pohodlne, ale myš zažíva smrteľné kŕče. Podobne sádhuovia, oddaní, ktorí vykonávajú transcendentálnu službu Pánovi, necítia znečistenie hmotného utrpenia, ale neoddaní, bez vedomia Pána, podliehajú bolestiam hmotnej existencie. Preto by mal človek odísť zo spoločnosti materialistických ľudí a vyhľadať spoločnosť tých, ktorí jednajú vo vedomí Pána. V takej spoločnosti môže urobiť duchovný pokrok. Silou ich slov a pokynov bude môcť preťať svoje putá k hmotnej existencii.

 

Že je toto slovo už tiež prežité dokazuje aj tento citát. Rada, ktorá je ponúkaná v závere tohto citátu je už v dnešnej dobe ťažko uskutočniteľná, aj keď sa takéto prípady vyskytujú ešte aj v našej dobe a dokazované je to mnohými sektárskymi spoločnosťami. Lenže ich jednanie je už tak zdeformované, že ich počínanie sa v dnešnej dobe javí už hodne excentrický a je skôr na škodu, ako na prospech vhodného nasledovania.

V dnešnej dobe je možné rovnako uprednostniť spoločnosť rovnorodo založených ľudí, ale bez premršteného excentrizmu. Nakoniec aj vymoženosti komunikácie to umožňujú a dôkazom môže byť aj táto stránka.

VÝZNAM: I keď na Západe ľudia uznávajú Darwina ako autora evolučnej teórie, veda o evolúcii nie je nová. Postupný vývoj bol známi už omnoho skôr zo Śrímad-Bhágavatamu, ktorý bol napísaný pred päť tisíc rokmi. Bhágavatam zaznamenáva výroky Kapila Muniho, ktorý bol prítomný temer na počiatku stvorenia. Toto poznanie existuje od védskych dôb a védska literatúra odhaľuje všetky súvislosti - teórie evolúcie alebo postupného vývoja nie je pre Védy nič nového.

 

VÝZNAM: Je povedané, že určité vtáky (ako napríklad vrany) dokážu rozlišovať podoby. Živé bytosti, ktoré majú mnoho nôh (osa), sú lepšie (dokonalejšie) než rastliny a traviny , ktoré žiadne nohy nemajú. Štvornohé zvieratá sú lepšie (dokonalejšie) než mnohonohé živé bytosti a lepší než zvieratá je človek, ktorý má iba dve nohy.

 

Tu je popis Najvyššej Osobnosti Božstva. Nie je dočasnou osobou a je bez počiatku. Nemá žiadnu príčinu a je príčinou všetkých príčin. Parah znamená "transcendentálny", "nad tvoriacou energiou" Nepodlieha trojakému utrpeniu, ktoré vytvára hmotná energia, pretože je nad ňou. Nedotýkajú sa Ho kvality hmotnej prírody. Ďalej je svayam jyotih- On Sám je Svetlo. V hmotnom svete poznáme svetlo ako odraz iného svetla. Mesačné svetlo je odrazom slnečného svetla, ktoré je odrazom brahmajyoti. A duchovné žiarenie brahmajyoti je odrazom tela Najvyššieho Pána. To potvrdzuje Brahma-samhitá: yasya prabhá prabhavatah, Brahmajyoti, žiarenie Brahmanu, vychádza z Jeho tela. Preto je tu povedané: svayam jyotih - On Sám je Svetlo. Jeho Svetlo sa šíri rôznymi spôsobmi: ako brahmajyoti, ako slnečné svetlo a ako mesačné svetlo. Bhagavad-gítá potvrdzuje, že v duchovnom svete nie je treba svetla Slnka, svetla Mesiaca alebo elektriny. Rovnako upanisady to potvrdzujú - pretože je duchovný svet dostatočne ožiarený telom Najvyššej Osobnosti Božstva, nie je tak potrebné slnečného, mesačného ani akéhokoľvek iného svetla či elektriny. Táto svietivosť tiež vyvracia teóriu, že sa duša alebo duchovné vedomie vyvíja na určitej úrovni kombinácie hmoty. Výraz svayam-jyotih naznačuje, že duša nemá nič spoločného z hmotou ani s akoukoľvek hmotnou reakciou. Je tu potvrdené, že poňatie Pánovej všadeprítomnosti sa zakladá na Jeho Svetle, ktoré sa šíri všade. Poznáme príklad Slnka, ktoré je na jednom mieste, ale jeho svetlo sa šíri milióny a milióny kilometrov do všetkých strán. To je naša praktická skúsenosť. Pán, ako zdroj Najvyššieho Svetla je síce prítomní vo svojom sídle, na Vaikunte alebo Goloke Vrndávane a Jeho Svetlo sa aj tak šíri nie len v duchovnom svete, ale i mimo neho. V hmotnom svete odráža toto Svetlo hviezda Slnko a slnečné svetlo odráža planéta Mesiac. Aj keď sa Pán nachádza vo Svojom sídle, Jeho Svetlo sa šíri po všetkých duchovných a hmotných svetoch. To potvrdzuje Brahma-samhitá (5.37): goloka eva nivasaty akhilátma-bhútah - Pán žija na Goloke, ale aj tak je prítomní v celom stvorení. Je Naddušou všetkého, Najvyššou Osobnosťou Božstva, a má nespočetne mnoho transcendentálnych vlastností. Aj keď je nepochybne osobou, nie je purusou tohto hmotného sveta. Máyávádski filozofi nechápu, že za hranicami tohto hmotného sveta môže byť osoba, a preto sú impersonalisti. Tu je však veľmi pekne vysvetlené, že Osobnosť Božstva je nad hmotnou existenciou.

 

VÝZNAM:Bhagavat-gíte je povedané, že keď Pán zostupuje do tohto hmotného sveta, prichádza ako osoba prostredníctvom Svojej vlastnej energie, átma-máyi. Žiadna vyššia energia Ho nenúti. Prichádza z vlastného rozhodnutia a to je možné nazvať Jeho zábavou. Tu je však jasne povedané, že podmienená duša je k tomu, aby prijala určitý druh tela a zmyslov, nútená tromi kvalitami hmotnej prírody. Toto telo nezískava na základe svojej vlastnej voľby. Podmienená duša nemá na výber - musí prijať určitý druh tela podľa svojej karmy. Čo sa však týka telesných reakcií, ktoré cíti v šťastí a nešťastí, ich príčinou je ona samotná. Ak si to duša praje, môže zmeniť svoj podmienený život, ktorý je plný dualít, tým, že sa rozhodne slúžiť Pánovi. Živá bytosť je príčinou svojho utrpenia, ale môže byť tiež príčinou svojho večného šťastia. Ak sa chce zamestnať vo vedomí Pána, dostane vhodné telo od vnútornej, duchovnej energie Pána, a ak chce uspokojovať svoje zmysly, dostane hmotné telo. Má teda slobodnú voľbu medzi duchovným a hmotným telom, ale akonáhle raz nejaké telo prijme, musí si vychutnať alebo vytrpieť dôsledky. Máyávádsky filozof tvrdí, že keď živá bytosť prijme telo prasaťa je to jej zábava. S touto teóriou však nemôžeme súhlasiť, pretože slovo "zábava" sa vzťahuje na dobrovoľné prijatie niečoho za účelom pôžitku. Táto interpretácia je teda veľmi klamná. Ak je utrpenie vynútené, nie je to zábava. Zábavy Pána a prijímanie karmických reakcií živej bytosti nie sú na rovnakej úrovni.

 

Koniec tohto citátu dokazuje mnou spomínané, už tiež Pravdou prežité a pomýlené chápanie tejto dávno prinesenej pravdy. Zámerne som vybral tento text a ponechal aj so zakončením, ktoré už nezodpovedá absolútnej Pravde, lebo chápanie reinkarnácie je tu tiež nesprávne, nakoľko uvažuje s možným striedaním tiel aj zvieracích, čo je v rozpore s Pravdou. Nepochopenie rozdielu duše a ducha!

 

Predchádzajúci citát veľmi jednoducho, ale výstižne charakterizuje šírenie Božej energie priestorom, ba vo védskej literatúre nachádzame aj rovnaké pomenovania pre úrovne duchovné - jemnohmotné - hrubohmotné.

Už mnohokrát som upozorňoval na fakt, že by sme nemali do svojej minulosti pozerať povýšenecky a nazdávať sa, že čo odtiaľ pochádza, tak "zaváňa" primitivizmom. V tom by sme sa veľmi mýlili a potvrdia to aj tieto citáty.

Človek vlastne nemá čo vymyslieť, lebo všetko je už dávno hotové. Až budeme rozumní, tak to potrebné - dobré, môžeme odpozorovať, alebo sa o tom nechať poučiť. Lenže žiaľ, doposiaľ sme siahali iba po tom nesprávnom, alebo sme si spupne domýšľali, že sme to my, ktorí všetko potrebné vytvárame.

Opak je pravdou! Zatiaľ sme všetko potrebné, dôležité a dobré iba špinili, prípadne odsúvali ako nepotrebné.

 

VÝZNAM: Príklad uvedený v tomto verši je dokonalý. Slnko sa nachádza na nebi, ďaleko od zemského povrchu, ale jeho odraz môžeme vidieť i v nádobe s vodou, ktorá stojí v rohu miestnosti. Miestnosť je temná a Slnko je ďaleko na nebi, ale odraz Slnka na vode rozptyľuje temnotu miestnosti. Čistý oddaný realizuje prítomnosť Najvyššej Osobnosti Božstva vo všetkom prostredníctvom odrazu Pánovej energie. Vo Visnu Puráne je povedané, že rovnako ako prítomnosť ohňa poznáme podľa tepla a svetla, tak Najvyššieho Pána, aj keď je jeden jediný, môžeme vnímať všade prostredníctvom rôznych energii, ktoré šíri. V Íśopanosáde je potvrdené, že oslobodená duša vníma prítomnosť Pána všade, rovnako ako je všade možné vidieť slnečné svetlo a jeho odraz, aj keď sa Slnko nachádza ďaleko od zemského povrchu.

 

VÝZNAM: Ateisti chcú dôkaz pre výsledky svojich minulých činností. Pýtajú sa: "Čo dokazuje, že moje utrpenie a pôžitok sú výsledky mojej minulej karmy? " Nemajú ani poňatia o tom, ako jemnohmotné telo prenáša výsledky činov ich súčasného tela do ďalšieho hrubohmotného tela, ktoré získajú. Hrubá podoba súčasného tela môže zaniknúť, ale jemné telo nezaniká - prenáša dušu do ďalšieho hrubého tela. Hrubé telo závisí na jemnom tele, a preto budúce hrubé telo prežíva utrpenie a pôžitok podľa stavu jemného tela. Jemné telo prenáša dušu až to tej doby, pokiaľ sa duša neoslobodí z hrubohmotného otroctva.

 

VÝZNAM: Podmienená duša si myslí: "Som toto telo", ale oslobodená duša uvažuje: "Nie som telo. Som duša." Toto "ja som" sa nazýva ego alebo poňatie vlastnej totožnosti. "Som toto telo," alebo "Všetko vo vzťahu ku telu je moje", sa nazýva falošné ego, ale poňatie sebarealizovanej živej bytosti, ktorá sa považuje za večného služobníka Najvyššieho Pána, je skutočné ego. Prvé poňatie je zatemnené tromi kvalitami živej prírody - dobrom, vášňou a nevedomosťou - a druhé je na úrovni čistého dobra, zvané śuddha-sattva alebo vásudeva. Keď hovoríme, že sa vzdáme svojho ega, znamená to, že sa vzdáme svojho falošného ega, ale skutočné ego je vždy prítomné. Keď sa živá bytosť zrkadlí prostredníctvom hmotného znečistenia v podobe tela a mysli vo falošnom poňatí svojej totožnosti, je v podmienenom stave, ale ak sa zrkadlí vo svojej čistej podobe, nazýva sa oslobodená. Stotožňovanie sa so svojim hmotným príslušenstvom v podmienenom stave, je potrebné očistiť a živá bytosť musí vidieť svoju totožnosť vo vzťahu k Najvyššiemu Pánovi. V podmienenom stave človek prijíma všetko ako predmet svojho zmyslového pôžitku a v oslobodenom stave všetko prijíma pre službu Najvyššiemu Pánovi. Vedomie Pána, oddaná služba, je skutočnou oslobodenou existenciou živej bytosti. Inak prijímanie a odmietanie na hmotnej úrovni, voidizmus či impersonalizmus sú pre čistú dušu nedokonalé stavy.

Porozumením čistej duši, zvanej satya-drk, môže vidieť človek všetko ako odraz Najvyššej Osobnosti Božstva. Uvedieme konkrétny príklad. Keď podmienená duša vidí nádhernú ružu, myslí si, že táto krásne voňajúca kvetina je určená pre jej zmyslový pôžitok. To je jeden druh pohľadu. Oslobodená duša však vidí tú istú kvetinu ako odraz Najvyššieho Pána. Myslí si: "Táto nádherná kvetina vznikla pôsobením vyššej energie Najvyššieho Pána. Patrí teda Pánovi a má mu slúžiť." To sú dva rôzne pohľady. Podmienená duša vidí kvetinu z hľadiska svojho pôžitku a oddaný ju vidí ako predmet, ktorý sa má použiť v službe Pánovi. Rovnako tak môžeme vidieť odraz Najvyššieho Pána i vo svojich zmysloch, mysli, tele - vo všetkom. S týmto správnym pohľadom môžeme zamestnať všetko v službe Pánovi.

 

Možno ste si povšimli, že niekde text by ešte mal pokračovať, alebo začína nesúrodo, ale ja som ho zámerne ponechal v neúplnej podobe, aby bolo zrejmé, že sa jedná iba o časti uverejňovaných spevov a slok.

 

Ďalším dôležitým výrazom je mita-medhyádanam, čo znamená, že človek má jesť veľmi striedmo. Vo védskej literatúre je doporučené, aby yogí jedol iba polovinu toho, koľko potrebuje na zahnanie hladu. Ak je tak hladný, že by mohol zjesť pol kila potravy, má miesto toho zjesť iba štvrť kila a doplniť to tromi decilitrami vody - jedna štvrtina žalúdku má zostať prázdna, aby tam mohol prúdiť vzduch. Ak bude človek takto jesť, vyhne sa zlému tráveniu a nemociam. To je spôsob, ako sa má yogí stravovať, ktorý doporučuje Śrímad-Bhágavatam a všetky uznávané písma...

 

Slovo asteyam je pre yogína veľmi dôležité - znamená, "nekradnúť". V širšom slova zmysle je zlodej každý kto zhromažďuje viac než potrebuje. Podľa zásad duchovného komunizmu nemá človek vlastniť viac, než koľko musí nezbytne mať pre svoj život. To je zákon prírody. Ten, kto hromadí viac peňazí alebo majetku, než sám potrebuje, sa nazýva zlodej a ten, kto iba hromadí bohatstvo a neprispieva na obete či uctievanie Osobnosti Božstva, je veľký zlodej.

 

Tento odstavec možno vyľakal niektorých tým výrazom "komunizmus". Lenže treba si uvedomiť, že tento výraz Marx a Engels tiež iba prebrali a bol už dávno známi. Znovu sa ale vytratilo z ich učenia to podstatné - duchovné, bez čoho bolo ich modelové usporiadanie spoločnosti úplne nemožné. Dokázala to doba!

Netreba sa obávať ani toho, že tu spomenutých zlodejov začnú zatvárať. Táto doba ešte iba klope na duše nás všetkých a je to hudba vzdialenejšej budúcnosti, alebo planéty.

 

VÝZNAM: Systém delenia ľudskej spoločnosti na štyri triedy podľa vlastností a činností je veľmi vedecký. Tento systém bráhmanov, ksátriyov, vaiśyov a śúdrov teraz zdegeneroval do podoby súčastného kastovného systému v Indii, ale vidíme, že je známi už dlhú dobu, lebo sa o ňom zmieňuje Śrímad-Bhágavatam a Bhagavad-gíta. Dokiaľ nie je ľudská spoločnosť takto rozdelená na triedy inteligencie, vojakov, obchodníkov a robotníkov, ľudia nevedia, kto má pracovať pre aký cieľ. Ten, kto dosiahol úrovne chápania Absolútnej Pravdy, je brahmana, a ak je tento brahmana veda-jňa, potom chápe zmysel Véd. Zmyslom Véd je porozumieť Absolútnemu...

 

Povšimnime si fakt, že aj tento text sám potvrdzuje, že súčastne je systém kást už zdegenerovaný a podobne je to čiastočne s celým pôvodným učením.

 

Najdokonalejší brahmana je vaisnava. Je povedané, že vaisnava, ktorý pozná vedu o Absolútnej Pravde, ale nie je schopný kázať toto poznanie druhým, je v nižšom štádiu; ten, kto nie len chápe zásady vedy o Bohu, ale vie tiež kázať, je v strednom štádiu a ten, ktorý vie nielen kázať, ale tiež vidí všetko v Absolútnej Pravde a Absolútnu Pravdu vo všetkom, je v najvyššej kategórii vaisnavov. Tento verš vyjadruje, že vaisnava je už bráhmanom; stať sa vaisnavom v skutočnosti znamená dosiahnuť najvyššej úrovne brahmanskej dokonalosti.

 

VÝZNAM: Jedno bengálske príslovie hovorí: "Ten, pre koho som kradol, ma viní ako zlodeja." Rodinní príslušníci, kvôli ktorým sa pripútaný človek chová ako zločinec, nie sú nikdy spokojní. Pod vplyvom ilúzie im slúži a tým sa odsudzuje k životu v pekle. Napríklad zlodej niečo ukradne pre svoju rodinu, ale je dopadnutý a uväznený. To je podstata hmotnej existencie a pripútanosti k hmotnej spoločnosti, priateľstvu a láske. Aj keď pripútaný otec neustále a za každú cenu zarába peniaze pre udržovanie svojej rodiny, nemôže si užívať viac, než koľko by mohol aj bez takého zločinného jednania. Človek, ktorý zje štvrť kila potravy, sa musí starať o veľkú rodinu a akýmkoľvek spôsobom zarábať peniaze na jej podporu, ale sám nedostane viac, než koľko zje, ba niekedy dojedá i zbytky po členoch svojej rodiny. Ani keď zarobí peniaze nepoctivo, nemôže si sám užívať života. Tak pôsobí zahaľujúci vplyv máyi.

Iluzórna služba určitému spolku, krajine či spoločnosti vyzerá všade presne rovnako a to isté platí aj pre veľkých vodcov národov. Vodcu národa, ktorý preukazuje veľkú službu svojej krajine, niekedy jeho krajania zabijú, pretože jeho služba nezodpovedá ich predstavám. Človek teda touto iluzórnou službou nikdy neuspokojí osoby, ktoré na ňom závisia, aj keď so službou nemôže prestať, pretože byť služobníkom je jeho prirodzené postavenie. Živá bytosť je večne neoddeliteľnou časťou Najvyššej Bytosti, ale zabúda, že musí slúžiť Jej, a odvracia svoju pozornosť ku službe iným. To sa nazýva máyá. Keď človek slúži iným, myslí si o sebe, že je Pán. Hlava rodiny sa považuje za pána rodiny a vodca národa sa považuje za pána národa, i keď v skutočnosti obaja slúžia a služba máyí ich postupne vedie do pekla. Rozumný človek by mal preto dôjsť na úroveň vedomia Pána a zapojiť sa do služby Najvyššiemu Pánovi s nasadením celého života, všetkého svojho bohatstva, celej inteligencie a schopnosti hovoriť.

 

Tento citát veľmi výstižne hodnotí ľudský neduh pýchy a namyslenosti v stavaní sa do pozície pána, od ktorého by mali byť závislí ostatní. Čím viac prívržencov získa, o to sa viac začne povyšovať, až ho tento neduh úplne strávi. Som si toho vedomí a už sa pred týmto aj sám často vystríhal. Práve tu je koreň nemožnosti vytvárania všetkých spolkov. Kiežby si aj cirkev a politici vzali z tohto citátu poučenie!

Neprehliadnime službu spolku - ktorá je tiež cestou "do pekla"!

 

VÝZNAM: Nie len v súčastnej dobe, ale už od nepamäti nikto nemá rád starého človeka, ktorý žije s rodinou, ale nedokáže zarábať. Dokonca i v modernej dobe sa v niektorých spoločenstvách alebo štátoch podáva starým ľuďom jed, aby čo najrýchlejšie zomreli. Existujú kanibalistické spoločenstvá, kde predkov zabijú a usporiadajú hostiny, pri ktorých jedia ich telá. Je uvedený príklad, že farmár nemá rád starého býka, ktorý už prestal pracovať. Rovnako tak, keď človek pripútaný ku svojej rodine zostarne a už nedokáže zarábať, jeho žena, synovia, dcéry a ďalší príbuzní ho prestanú mať radi a nielenže mu nepreukazujú úctu, ale vôbec si ho nevšímajú. Rozumný človek sa preto skôr, než sa dostaví staroba, zbaví pripútanosti k rodine a prijme útočište pri Najvyššej Osobnosti Božstva. Zamestná sa v službe Pánovi a Najvyšší Pán sa o neho postará, takže nebude prehliadaný svojimi takzvanými príbuznými.

 

Tieto slová sa možno zdajú kruté a odpudzujúce, ale dajme si ruku na srdce a potom možno pripustíme, že sú až zarážajúco pravdivé! A zostarne každý! Pravou zostáva jedine služba Bohu v Jeho troch osobách!

V dnešnej dobe to sem-tam zachraňujú dôchodky, ktoré sú potrebné pre niektorého potomka, ale láska tam chýba presne tak, ako je to v citáte.

Na záver tohto dielu som si nechal to, čím som ho vlastne začínal:

 

VÝZNAM: Popis osobností, ktorí majú schopnosť cestovať vesmírom a ktoré, ako hovorí tento verš, Kardamovi Munimu závideli jeho domov, sa vzťahuje na obyvateľov nebeských planét. Lietadlá takých osôb sa líšia od tých súčastných, ktoré lietajú z jednej krajiny do druhej. Ich lietadlá mohli lietať z jednej planéty na druhú. V Śrímad-Bhágavatame nachádzame hodne výrokov, ktoré svedčia o tom, že v minulosti boli medziplanetárne lety bežnou záležitosťou hlavne pre obyvateľov vyšších planetárnych systémov. Kto môže poprieť, že je tomu tak i dnes? Rýchlosť našich lietadiel a raketoplánov je značne obmedzená, zatiaľ čo Kardama Muni, ako sme sa dočítali, cestoval vesmírom v lietadle veľkom ako mesto, pričom navštívil všetky nebeské planéty. Nejednalo sa samozrejme o obyčajné lietadlo ani o obyčajný medziplanetárny let. Kardama Muni bol mocným mystickým yogínom, že mu jeho bohatstvo závideli i obyvatelia neba.

 

VÝZNAM: Šrímad Vijayaddhvaja Tírtha v súvislosti so zmienkou o litadlách píše, že na oslavy prileteli i polobohovia z vyšších planetárnych systémov, aby Dhruvovi Mahárájovi požehnali pri jeho návrate do otcovho kráľovského mesta. Ukazuje sa tiež, že všetky kopuly mestkých palácov i vežičky na strechách lietadiel boli pozlátené a v slnečnom svetle sa nádherne leskli. Tu vidíme zreteľný rozdiel medzi dobou Dhruvy Maháráji a súčasnosťou - zatiaľ čo v oných dobách boli lietadlá zo zlata, dnes sa vyrábajú z obyčajného hliníka. To je znak toho, v akom bohatstve sa žilo za doby Dhruvi Maháráju a aká chudoba vládne dnes.

 

Lietadlá nebeských obyvateľov sú posádzané perlami, zlatom a mnohými drahocennými šperkami. Samotní obyvatelia nebeských planét sa podobajú mrakom na oblohe, ktoré zdobia občasné blesky.

 

VÝZNAM: Lietadlá, o ktorých je tu reč, sa líšia od nám známych lietadiel. Śrímad-Bhágavatam a ostatné védske texty na mnohých miestach popisujú vimány, čo znamená doslova "lietadlá". Na rôznych planétach existujú ich rôzne typy. Na "hrubohmotnej" Zemi sú lietadlá poháňané motorom, ale na iných planétach sú poháňané mantrami. Slúžia zvlášť k pôžitku nebeských bytostí, ktoré nimi lietajú z jednej planéty na druhú. Na iných planétach, zvaných Siddhaloky, majú obyvatelia schopnosť cestovať z jednej planéty na druhú i bez lietadiel. Krásne lietadlá obyvateľov vyšších planét sú tu prirovnané k nebu, po ktorom lietajú, ich cestujúci k oblakom a prekrásne dievky, manželky nebeských obyvateľov, k bleskom. Pohľad a lietadlá a ich cestujúcich, ktorí prišli navštíviť Kailás z vyšších planét, bol veľmi príjemní.

 

Nepripomína vám text tohto posledného odstavca biblický text z evanjelií, v ktorých sa hovorí o príchode v oblakoch?

Myslíte si, že tieto slová sú vymyslené? Alebo si naopak niekto myslí, že táto doba sa vyznačuje primitívnym spôsobom života, alebo nedokonalosťou? Nebudem teraz tieto citáty komentovať, ale záverom, keď ukončím citovanie Véd, tak potom si urobíme krátke zhrnutie a zhodnotíme prínos tohto slova pre dnešnú dobu. Potom možno niektorí pochopia, že kam smerovala táto moja snaha a čo všetko sa dá vyvodiť z týchto slov. Časť dôkazov tejto doby sa dnes už dá objaviť iba v Britských múzeách. Mám na mysli množstvo drahých kameňov, ktoré boli vsadené v nádherných stenách z krásneho kameňa a dnes už zostali po drahých kameňoch iba jamky v kameni. Drahokamy, ktoré zostávali ako svedkovia tejto doby a aj pravdy odniesli britskí kolonizátori a časť z nich je uložená v múzeách.

 

DOZNIEVANIE PRAVDY
V

 

Príjemná atmosféra v hmotnom svete ihneď vyvoláva v mysli materialisticky založeného človeka túžbu po sexuálnom pôžitku. Táto túžba naplňuje celý hmotný svet - nie len našu Zem, ale i vyššie planetárne systémy. Vplyv tejto atmosféry na myseľ obyvateľov hmotného sveta je v úplnom protiklade k situácii v duchovnom svete. Krása žien v duchovnom svete je stokrát, tisíckrát väčšia než krása žien tohto sveta a duchovná atmosféra je tiež mnohonásobne lepšia. Aj v tejto príjemnej atmosfére však duchovná myseľ obyvateľov Vaikunthy zostáva nerozrušená, lebo je stále tak pohrúžená do trascendentálnej vibrácie ospevovania slávy Pána, že túto blaženosť nemôže prekonať žiadny iný pôžitok (vrátane sexu, ktorý je vyvrcholením všetkých hmotných pôžitkov). Vaikunty sú krajšie a príjemnejšie než všetky planéty hmotného sveta a aj tak tam neexistuje popud k sexu. Ako hovorí Bhagavad-gíta (2.59); - obyvatelia duchovného sveta sú tak duchovne osvietení, že pre nich sex nemá žiadny význam.

 

Niektorí možno povedia že: "nie je im čo závidieť a niet sa kam náhliť!" Lenže kto z týchto vtipkárov už skúsil tento spomínaný - duchovný pôžitok, ktorí je tu popisovaný? Zatiaľ skúsili iba to jedno: sex! A to je vrchol rozkoše v tejto hrubohmotnosti, ba nakoniec možno uznajú, že aj v tomto by im mohla byť indická literatúra nápomocná a možno už o nej aj čo-to počuli. (Kamasutra)

 

VÝZNAM: Popis paláca kráľa Uttanapádu približuje pomery pred mnoho stovkami a tisíckami rokov, dávno predtým, než bol spísaný Śrímad-Bhágavatam. Dhruva Maháraja panoval po dobu tridsať tisíc rokov, a žil teda v Satya-yuge, kedy sa ľudia dožívali až sto tisíc rokov. Védska literatúra zaznamenáva i dĺžku života v každej zo štyroch yug. V Satya-yuge sa ľudia dožívali sto tisíc rokov, v Tretá-yuge desať tisíc rokov, v Dvápara-yuge tisíc rokov a v Kali-yuge, našom súčasnom veku, môže človek žiť nanajvýš sto rokov. S príchodom novej yugy sa dĺžka ľudského života skracuje o celých deväťdesiat percent - zo sto tisíc na tisíc a z tisíc na sto rokov.

Dhruva Maháraja bol pravnuk Pána Brahmu, čo naznačuje, že žil v Satya- yuge, na samom počiatku stvorenia. Bhagavad-gítá uvádza, že za jeden deň Pána Brahmu sa vystrieda mnoho Satya-yug. Pretože astronomické výpočty Véd udávajú, že teraz žijeme v dvadsiatom ôsmom veku, môžeme vypočítať, že Dhruva Maháraja žil pred mnoho miliónmi rokov. Popis nevídanej krásy paláca Dhruvovho otca vyvracia teóriu, že dokonca ani pred štyridsiatimi alebo päťdesiatimi tisícami rokov neexistovala na Zemi vyspelá ľudská civilizácia. Aj v nedávnej minulosti, za vlády mogulských kráľov, v Indii ešte existovali rovnaké múry ako v paláci Mahárája Uttáanpáda. Každý, kto navštívil červenú pevnosť v Dílii, si iste povšimol mramorových stien, na ktorých sú priehlbiny v miestach, kde boli niekedy drahokamy. Behom britskej nadvlády boli všetky tieto drahokamy odstránené a skončili v zbierkach Britského múzea.

V minulých dobách mali ľudia celkom iné poňatie svetského bohatstva. Zakladalo sa na prírodných zdrojoch - drahokamoch, mramore, hodvábe, slonovine, zlate a striebre, nie na veľkých automobiloch, ako je tomu dnes. Pokrok ľudskej civilizácie nezávisí na rozvinutom priemysle, ale na prírodnom bohatstve a prírodných potravinách. To všetko nám poskytuje Najvyššia Osobnosť Božstva, aby sme mohli využiť ušetreného času pre sebarealizáciu a dosiahnuť úspechu života v ľudskom tele...

 

Tento text možno zas poslúži niektorým iba pre úsmev. No je už mnoho vedcov, ktorí sú zatiaľ bojkotovaní, ba až zastrašovaní za svoje presvedčenie, že naša archeológia je pomýlená a na svoju obhajobu majú konkrétne dôkazy. Nakoniec aj Text Biblie hovorí o značne dlhšom živote človeka v dávnej minulosti a je známi prípad Matuzalema, ba aj ďalších, kde sa hovorí o veku blízkom tisícke rokov. Možno ste už čo-to počuli o zakázanej archeológii. Inšpiráciou vedcom boli aj indické Védy.

 

Transcendentálneho Pána, Absolútnu Pravdu, nemožno pochopiť nedokonalou snahou zmyslov ani poznať bezprostredným vnímaním. Vládne nespočetným energiám, medzi ne patrí tiež celková hmotná energia, a nikto nemôže porozumieť Jeho plánom a činnostiam. Aj keď je pôvodnou príčinou všetkých príčin, nemožno Ho poznať mentálnou špekuláciou.

 

VÝZNAM: Niekto sa môže spýtať: "Existuje toľko rôznych filozofov a ich teórií. Ktorý z nich má pravdu?" Odpoveď znie, že Transcendentálneho Pána, Absolútnu Pravdu, nemožno poznať bezprostredným vnímaním ani mentálnou špekuláciou. Mentálna špekulácia je ako doktor Žabiak. Jeden príbeh popisuje žabiaka, ktorý žil v metrovej studni a snažil sa pochopiť dĺžku a šírku Atlantického oceánu na základe vlastných skúseností a rozmerov svojej studne. Pán Doktor Žabiak sa prirodzene nikdy nedopočítal. Človek môže byť kandidátom vied alebo učeným profesorom, ale to neznamená, že môže špekulovať a týmto spôsobom pochopiť Absolútnu Pravdu, lebo má len obmedzené zmysly. Absolútnu Pravdu, príčinu všetkých príčin, môže poznať len vtedy, keď sa mu sama zjaví. Nikdy k nej nedospeje svojou vlastnou vzostupnou metódou. Keď v noci nie je vidieť Slnko alebo je cez deň skryté za oblakom, žiadnou telesnou, či mentálnou silou ani pomocou vedeckých prístrojov ho nemožno prinútiť, aby sa objavilo. Nikto ešte nevymyslel svetlomet, ktorý by nahradil Slnko. Taká vec jednoducho neexistuje a nemôže existovať.

Slovom "neprejavený", sa poukazuje na to, že Absolútnu Pravdu nemožno odhaliť ani sebaväčším úsilím v rámci takzvaného vedeckého rozvoja poznania. Transcendencia nie je predmetom bezprostredného vnímania. Absolútnu Pravdu môžeme poznať rovnako ako slnko zahalené mrakom či nocou - keď sa samo objaví na nebi, každý ho môže vidieť, a rovnako tak i svet a sám seba. Tejto sebarealizácii sa hovorí áttma-táttva. Bez nej zostaneme stále v rovnakej temnote, v ktorej sme sa narodili. Za týchto okolností nikto nemôže pochopiť plán Najvyššej Osobnosti Božstva. Ako hovoria védske texty, Pán vlastní rôzne energie a večný čas je jednou z nich. Pán má nie len hmotné energie, ktoré vnímame, ale i mnoho iných, ktoré môže prejaviť, pokiaľ je to treba. Materialistický vedec môže rôzne energie študovať iba čiastočne - môže sa zamerať na jednu z nich a snažiť sa ju pochopiť svojim obmedzeným poznaním, ale nikdy nebude schopný na základe hmotnej vedy úplne pochopiť Absolútnu Pravdu. Žiadny materialistický vedec nedokáže predpovedať, čo sa stane v budúcnosti. Bhakti- yoga sa ale od takzvaného vedeckého rozvoja poznania naprosto líši. Oddaný sa celkom odovzdá Najvyššiemu Pánovi a Pán sa mu zo Svojej bezpríčinnej milosti zjaví. V Bhagavad-gíte Krsna hovorí: "Ja mu dám inteligenciu." Čo je podstatou tejto inteligencie? Pán dáva inteligenciu, pomocou ktorej oddaný prekoná oceán nevedomosti a vráti sa domov, späť k Bohu. Príčinu všetkých príčin, Absolútnu Pravdu alebo Najvyšší Brahman, teda nemožno pochopiť filozofickou špekuláciou. Pán sa však svojmu oddanému sám zjaví, lebo oddaný sa celkom odovzdal Jemu. Ghagavad-gíta má byť preto uznávaná ako zjavené písmo, ktoré ľudstvu odovzdala samotná Absolútna Pravda, Najvyšší Pán, keď zostúpil na túto planétu. Každý inteligentný človek, ktorý chce vedieť, kto je Boh, musí túto transcendentálnu knihu študovať pod vedením pravého duchovného majstra. Potom pre neho bude veľmi ľahké pochopiť Pána takého, aký je.

 

Tento text samotný nám dokázal, že Pán zostupuje na túto Zem, keď náboženstvo upadá a že sa tak stávalo a bude stávať dovtedy, pokiaľ na Zemi nezavládne pravé náboženstvo. Preto všetko to, čo bolo tu doporučené pre inteligentného človeka môžeme dnes usmerniť k Posolstvu Grálu, lebo je to: " ako zjavené písmo, ktoré ľudstvu odovzdala samotná Absolútna Pravda, Najvyšší Pán, keď zostúpil na túto planétu."

Každý, kto vynaloží potrebné úsilie, tomu pomôže aj Pán, a on objaví v tomto Slove tú Absolútnu Pravdu, ktorú potrebuje pre svoj návrat späť, do svojho domova - do duchovnej ríše, alebo Raja.

 

VÝZNAM: ... Celkom existuje osem telesných zmien, zvaných asta-sáttvika-vikára, ktoré naznačujú, že oddaný je už vo vnútri oslobodený a celkom zabudol na svoju telesnú existenciu. Uvádza sa príklad kokosového orecha - keď vyschne, dužina kokosu sa oddelí od škrupiny a vonkajšieho povrchu, a keď s ním zatrasieme, môžeme počuť, ako sa dužina vo vnútri voľne pohybuje. Rovnako ten, kto je úplne pohrúžený do oddanej služby, je oddelený od dvoch hmotných obalov - jemnohmotného a hrubohmotného tela... Tieto príznaky nemožno napodobňovať, ale keď je oddaný skutočne pokročilý, prejavia sa samy. Vtedy je zrejmé, že oddaný je oslobodený od hmotnej existencie. Cesta oslobodenia je samozrejme otvorená už od samého začiatku oddanej služby, rovnako ako kokosový orech utrhnutý zo stromu začne okamžite vysychať; trvá to iba určitý čas, než sa škrupina a dužina od seba uvolnia.

Dôležité je "oslobodený od jemnohmotného tela." Keď človek zomrie, opustí hrubohmotné telo, ale jemnohmotné telo zložené z mysli, inteligencie a falošného ega ho nesie do ďalšej telesnej schránky. Behom existencie v súčasnom hrubom tele ho to isté jemnohmotné telo prenáša z jedného životného štádia do druhého (napríklad z detsvta do mládenectva) prostredníctvom mentálneho vývoja. Mentálne úroveň nemlúvňaťa a chlapca sa od seba líši, a rovnako tak sa líši mentálna úroveň chlapca, mládenca a starca. Zmena tela v okamžiku smrti teda prebieha na jemnohmotnej úrovni - myseľ, inteligencia a falošné ego prenášajú dušu z jedného hrubého tela do druhého. Tomu sa hovorí prevteľovanie duše. Existuje však ešte iné štádium, kedy sme oslobodený i od jemnohmotného tela - vtedy je živá bytosť kvalifikovaná a úplne pripravená, aby mohla byť premiestnená do transcendentálneho, duchovného sveta.

Rozdiel medzi jemnohmotným a hrubohmotným telom môžeme pozorovať i v každodennom živote. Keď snívame, naše hrubohmotné telo leží na posteli a jemnohmotné telo nás prenáša do celkom odlišného prostredia. Pretože má však hrubohmotné telo ďalej existovať, jemnohmotné telo sa do neho vracia späť. Musíme sa teda oslobodiť i od jemnohmotného tela - a toto oslobodenie sa nazýva muktá-linga

 

Aj text tohto citátu je úplne zhodným s PG, dokonca ešte aj názvy sa úplne zhodujú, až na názvy v pôvodnej reči. Dokonca ešte aj prirovnanie s orechom je zhodné s tým, ktoré bolo použité vo Večných zákonoch. Nakoniec aj Ježiš sa vyjadroval v tom zmysle, aj keď mu nebolo vtedy dostatočne porozumené, že: "duša sa musí oslobodiť" , čo po tomto vysvetlení môžeme chápať presne tak, že duch sa musí zbaviť aj duše, teda jemnohmotného tela.

 

VÝZNAM: V tomto verši je dôležité slovo ksema-darśinah, ktoré označuje tých, ktorí neustále usilujú o blaho obyčajných ľudí. Všetci veľkí mudrci na čele s Bhrguom stále mysleli na to, ako pozdvihnúť obyvateľstvo celého vesmíru na duchovnú úroveň. Radili vládcom všetkých planét, ako majú vládnuť s víziou tohto konečného cieľa. Veľký mudrci dávali rady hlavne štátu, kráľovi, a ten podľa ich pokynov vládol obyvateľstvu. Keď kráľ Anga zmizol, nebolo nikoho, kto by nasledoval pokyny veľkých mudrcov a všetci občania sa začali chovať ako zvieratá. Bhagavad-gíta ( 4.13) popisuje, že ľudská spoločnosť musí byť rozdelená do štyroch skupín, podľa vlastností a činností - vždy musí existovať inteligencia, vládcovia, výrobcovia a robotníci. V modernej demokracii je toto vedecké usporiadanie prevrátené hore nohami a na základe volieb sú na vládnuce miesta dosadzovaní śúdrovia, alebo robotníci, ktorí nemajú žiadne poznanie o konečnom životnom cieli. Preto ustanovujú zákony náladovo, a výsledkom je, že nikto nie je šťastní.

 

Tento citát je veľmi dôležitý, lebo nám presne vysvetľuje, ako prebiehalo vzdelávanie vládcov a že to súviselo s medziplanetárnou komunikáciou a stykom s vesmírnou múdrosťou. Táto múdrosť bola diktovaná nie ctižiadostivou túžbou po moci, ale naopak poznaním, ktorému muselo predchádzať poučenie, ktoré dolu prichádzalo cez duchovné autority.

A práve toto nám teraz chýba!

 

VÝZNAM: V minulosti existovali monarchie prakticky po celom svete, ale ideálny náboženský život v nich postupne upadal na úroveň bezbožného života pre zmyslový pôžitok, a preto boli zrušené. Ale iba zrušiť monarchiu a nahradiť ju demokraciou nestačí, ak sú nie vo vláde zbožní ľudia, ktorí kráčajú v stopách veľkých zbožných osobností.

 

Tu je dôkaz, že monarchie tiež postupne zanikli z titulu duchovného, a následne mravného úpadku. Za tým nasledovalo prerušenie medziplanetárnych kontaktov a ľudstvo zostalo odkázané na vlastný, duchovnými autoritami neriadený vývoj. A všetci dobre vieme a naša doba je toho dôkazom, ako sme zdegradovali a mravne upadli.

 

Potom, ako svätci a mudrci učinili konečné rozhodnutie, kývali veľmi silne a zvláštnym spôsobom stehnami mŕtveho kráľa Venu. Výsledkom ich kývania bolo, že sa z Venovho tela narodila trpasličia osoba.

 

VÝZNAM: To, že sa kývaním stehnami kráľa Venu narodila nová osoba, dokazuje, že duša je individuálna a oddelená od tela. Veľkí mudrci a svätci mohli z Venovho mŕtveho tela vytvoriť ďalšiu osobu, ale nemohli priviesť kráľa Venu späť k životu. Kráľ Vena bol nenávratne preč a nepochybne prijal ďalšie telo. Svätci a mudrci sa zaujímali iba o Venovo telo, pretože bolo výsledkom postupnosti semena v rodine Maháráju Dhruvu. V tele kráľa Venu teda existovali zložky, z ktorých bolo možné vytvoriť ďalšie telo, a tiež pomocou zvláštneho spôsobu kývania stehnami mŕtveho tela skutočne vzniklo. Aj keď bolo Venovo telo mŕtve, bolo uchované pomocou liečiv a mantier, ktoré prednášala jeho matka. Vďaka tomu boli v ňom všetky zložky pre vytvorenie ďalšieho tela. To, že z mŕtveho tela kráľa Venu vzniklo telo osoby Báhuka. Nebolo teda nič udivujúceho. Bolo iba treba poznať postup, ako to uskutočniť. Zo semena jedného tela sa utvára ďalšie telo a príznaky života sa v ňom prejavujú vďaka tomu, že sa do neho uchýli duša. Nemali by sme sa domnievať, že z mŕtveho tela Maháráju Veny nemohlo vzísť žiadne ďalšie telo. Stalo sa tak vďaka zručnému počínaniu mudrcov.

 

Tento citát je veľmi udivujúci, nakoľko sa tu popisuje, nám už čiastočne známe klonovanie. Už vtedy dokázali uchovať (zakonzervovať) ľudské telo tak, že následne dokázali z mŕtveho tela získať semeno a z neho vytvoriť nové telo geneticky identické s pôvodným. Ba by sa dalo povedať, že vedeli ďaleko viac, ako vedia vedci dneška, lebo pre nich bolo samozrejmé, že získajú iba hrubohmotnú identickú kópiu tela, ale nie aj duševnú, nakoľko vedeli, že do takéhoto tela sa privolá iná duša a nie tá, ktorá obývala telo pôvodné. Teoreticky je síce možné, že by sa do novovytvoreného tela vrátila pôvodná duša, ale prakticky aj málo pravdepodobné. Samotné hrubohmotné telo ešte netvorí osobnosť človeka! Toto naši vedci nevedia a teda ani nepripúšťajú rozdielnosť získaných kópií.

 

Kráľ bude pevne odhodlaný a stojaci vždy na strane pravdy. Bude veľmi priaznivo naklonený bráhmanskej kultúre, bude slúžiť starým ľuďom a dávať útočište všetkým odovzdaným dušiam. Bude prejavovať úctu všetkým a poskytovať milosť úbohým a nevinným.

 

VÝZNAM: Veľmi dôležité je slovo znamenajúce "starí ľudia" - tí sú dvojakého druhu: jedni sú starí vekom a druhí poznaním. Toto vyjadruje, že človek môže byť starý svojim pokročilým poznaním.

 

Toto poznanie nám dnes chýba a je práve veľmi dôležité. Starí ľudia poznaním môžu byť vekom ešte mladí, ale svojimi viacerými inkarnáciami, ba životom ich ducha, prípadne duše vo vyšších úrovniach stvorenia získali potrebné poznanie. Práve toto všetko súvisí s vyžarovaním ducha cez jemnohmotné a hrubohmotné telo a v minulosti rozhodovalo o spôsobilosti k vládnutiu, teda nie na základe volieb, kde obyčajne získajú moc nespôsobilí vladári iba na základe planých sľubov, ktoré potom nikdy aj tak nedokážu splniť

 

Hlupák, ktorý si pomocou mentálnej špekulácie vytvára vlastné spôsoby a prostriedky a neuznáva autoritu mudrcov, ktorí stanovili dokonalé pokyny, je vo svojich pokusoch len znovu a znovu neúspešný.

 

VÝZNAM: V súčasnosti sa stalo módou neposlúchať dokonalé pokyny ácáryov a oslobodených duší minulosti. Ľudia sú teraz tak poklesnutí, že nedokážu rozlíšiť medzi oslobodenou dušou a podmienenou dušou. Podmienenú dušu obmedzujú štyri nedostatky: Nevyhnutne sa dopúšťa chýb, nevyhnutne prepadá ilúzii, má sklon podvádzať druhých a má nedokonalé zmysly. Preto musíme prijímať pokyny oslobodených duší. Toto hnutie pre vedomie Pána získava pokyny priamo od Najvyššej Osobnosti Božstva prostredníctvom tých, ktorí tieto pokyny prísne sledujú. Pokiaľ sa nasledovník riadi zvrchovanou, oslobodenou Osobnosťou Božstva, jeho jednanie je prirodzené, zbavené hmotného znečistenia, i keby sám nebol oslobodený. Človek sa môže okamžite stať duchovným majstrom, ak má plnú vieru v transcendentálne slová Najvyššieho Pána a ak nasleduje jeho pokyny. Materialisti nechcú prijať pokyny oslobodenej osoby, ale veľmi lipnú na vlastných vymyslených predstavách, kvôli ktorým ich snahy opakovane zlyhávajú. Celý svet sa teraz riadi nedokonalými pokynmi podmienených duší a preto je ľudstvo naprosto zmätené.

 

Tento citát potvrdzuje moje predošlé slová, lebo dnes skutočne nedokážeme rozoznať podmienenú dušu od oslobodenej a toto vytvára vlády, ktoré sú nekompetentné a dokonca pôsobia škodlivo a rozkladne.

Týmto som ukončil stručné, ale obsahom vyrečné citovanie z Véd. To podstatné som zverejnil, aj keď by sa možno ešte dalo vybrať čo-to dôležité. Veľa textu sa tam ale opakuje a potom väčšina je pre naše myslenie a aj život už neaktuálna, lebo pomery sa značne líšia od tých popisovaných.

Treba si uvedomiť, že dnes už máme Slovo Absolútnej Pravdy k dispozícii v priliehavejšej podobe a dokonalejšie vysvetlené pre našu potrebu. Ja som zvolil tento text iba ako oživenie a aj povzbudenie pre tých, ktorí Absolútnu Pravdu hľadajú a snažia sa ju využívať. Teraz možno lepšie porozumejú aj názvu mojej stránky, lebo tá má byť iba ukazovateľom smeru pre všetkých, ktorí túto Pravdu hľadajú. Nechce teda byť touto Absolútnou Pravdou Samotnou!

 

DOZNIEVANIE PRAVDY

REKAPITULÁCIA

 

Teraz sa budem snažiť zrekapitulovať, čo môžeme použiť pre naše poučenie od citátov z Véd.

Hneď v predslove je doporučené, že táto múdrosť by sa mala vyučovať v školách. Presne takýmto snom podliehajú aj čitatelia a propagátori PG, ba musím povedať, že istý čas som žil v tomto názore aj ja sám. Dnes som už ale pochopil, že je to nie nesprávny pohľad, ale určený pre "vzdialenejšiu" budúcnosť. Vzdialenejšiu však nie časom, ale pomermi, ktoré vládnu na Zemi. A zmeniť tieto pomery bude možné iba za pomoci Toho, ktorý je k tomu sľubovaný. Dnešná temná mocenská štruktúra jednoducho nebude sama sebe "kopať hrob", alebo "neodpíli si pod sebou vetvu, na ktorej sedí". Mohli by sme to povedať ešte aj inak, ale stále to bude o tom istom. Dnešná mocenská mašinéria a treba povedať, že rovnako politická ako aj duchovná ... "si jednoducho nepustí voš do kožucha!" V tomto som bol aj ja sám istú dobu prehnaný optimista a podliehal naivnej ilúzii, rovnako, ako zástancovia Véd.

Nakoniec aj samotný text dokazuje, že presvedčiť nikoho nedokážeme o existencii Boha a o pravdivosti napísaného, ak on sám sa neotvorí pomoci, ktorá je pripravená pre každého, ale iba hľadajúceho Pravdu.

Z toho potom vyplýva, že aj všetky inštitúcie, ktoré si nárokujú na privilégium, že dokážu zjednať nápravu a vyliečiť pomocou svojho učenia spoločnosť sú nereálne, pre našu spoločnosť teda neaktuálne a zavádzajúce. Možnosť napredovanie teda prichádza do úvahy iba individuálne, v tom najvnútornejšom vnútri hľadajúceho, ktorému príde na pomoc samotná Absolútna Pravda vo forme živého Slova. K tomuto Slovu bezpochyby patrilo kedysi aj Slovo Véd. Pretože samotné texty Véd potvrdzujú, že k pochopeniu tohto slova je potrebné kvalifikované vedenie, ba je to patrné zo samotného obsahu tejto múdrosti, bolo potrebné ľudstvu priniesť toto učenie v novšej forme, ktorá nepotrebuje duchovných majstrov na jeho vysvetlenie, lebo toto všetko sa stalo na Zemi už prežitým. A z tohto dôvodu zostúpilo Slovo znovu na Zem!!!

V texte sme ale pomerne dobre poučení o iných, vyšších planétach, ba aj varovaní tak, ako som to už aj ja sám urobil, že jestvuje veľa vyspelejších hmotných planét, ale tie by nemali byť cieľom nášho snaženia, ale že náš domov je niekde inde. Poukázané je tu aj na možné premiestnenie na vyššie planéty v čase rozkladu.

Zaujímavý je aj výraz Paramátmá, čo je svojský výraz pre Ducha Svätého - Jeho rôzne druhy energie.

Za už prežité treba považovať aj spomínané uctievanie Pána, ktoré podľa posledného poučenia, spočíva v plnení Božích zákonov, ktoré sú najpriliehavejšie vysvetlené v PG.

Výstižne je ale v týchto starých poučeniach podané vznikanie treníc a konfliktov medzi vládcami tejto bezbožnej spoločnosti, ktoré skutočne potvrdzujú naše dejiny a aj naša doba. Určite to aj skončí tak, ako je to tu vysvetlené.

Znovu tu bol podaný dôkaz, že každé náboženstvo je vlastne prinesená Absolútna Pravda v mnohých podobách, podľa toho, ako bolo ľudstvo vyspelé v čase jej prijatia, následne ako túto Pravdu pochopilo, alebo si ju dokonca upravilo vlastným potrebám. Obyčajne čo jednému náboženstvu chýba ku Absolútnej Pravde, to môžeme objaviť v inom, alebo naopak, mnoho zmeneného ľuďmi treba zas z niektorého náboženstva vylúčiť.

Najväčším prínosom Véd pre našu dobu je ale nepochybne pomerne podrobné vysvetlenie usporiadania ľudskej spoločnosti do štyroch kást, ktoré jednoznačne súhlasí s vesmírnymi - Božími zákonmi, lebo aj vo všetkých vyšších úrovniach sú ľudský duchovia takto rozkastovaní. Následne sú dôležité poučenia o tom, že to dokazujú aj kontakty na medziplanetárnej úrovni a dokonca to súvisí s prijímaním poučných a dôležitých informácií, ktoré prichádzali vlastne kedysi touto cestou a prerušili sa iba vinou pozemšťanov, ktorí si začali namýšľať, že tieto poučenia nepotrebujú a dokonca sú nám na škodu. Veď celé Stvorenie je vlastne monarchia, na vrchole ktorej je zvrchovaný vládca - Trojjediný Boh.

Planéte Zem teraz vládne temná mocenská mašinéria, ktorá má v rukách všetky dôležité nástroje moci, ktorých odbúranie nie je už v moci rozumných pozemšťanov, ktorí sú v značnej menšine. Ovládajú aj všetky informačné kanály, ktoré spôsobujú najväčšiu devastáciu vedúcu k totálnej záhube ľudských duchov. Aj filmy, ktoré síce "taktne" pripravujú pozemšťanov na konečné udalosti sú síce založené na tušenom konečnom dianí, ale celú situáciu podávajú otočenú presne do opačnej polohy. Filmy ako: Deň nezávislosti, alebo Invázia svetov, sa zakladajú na skutočnej budúcnosti, ale s presne opačným efektom. Práve tú moc, ktorá sa stavia do polohy záchrancu našej civilizácie treba odstrániť, a aj odstránená bude, a pomôžu pri tom pravé mocnosti, ktorých sa títo mocibažní chamtivci tak obávajú. Civilizáciu planéty Zem majú už zotročenú a vychovanú tak, aby im zobala z ruky a uctievala nimi diktované hodnoty, a ich stavala do pozície svojich nepostrádateľných spasiteľov. Oni veľmi dobre vedia, ale iba tie najinformovanejšie špičky, že od moci ich už nedokáže odstaviť žiadna sila na Zemi, ale iba mimozemská, ktorá bude mať tú Najvyššiu podporu. Preto sa odteraz pozerajte na každého pozemšťana, ktorý vám sľubuje záchranu v podobe svojej vlastnej ideológie, ako na prisluhovača tejto mocenskej mašinérie, aj keď on sám vlastne o tom ani nevie, ba práve si namýšľa, že skutočne toto dokáže. Je pomýlený iba iluzórnou energiou, ktorá mu diktuje cez falošné ego, že je niečo viac, ako ostatní. Takýchto ľudí je dnes väčšina a preto navzájom medzi sebou súperia v mene svojho ega a dovedú našu civilizáciu ku konečnej konfrontácii svojej hlúposti presne tak, ako je to aj vo Védach predpovedané.

Záverom si teda môžeme povedať, že pravý stúpenec absolútnej Pravdy môže mať vlastne všetko, ale on nič nepotrebuje. To, čo potrebuje, už má. Je to závislé od úrovne jeho vedomia.

Viem, že aj tieto slová vyvolajú možno pochybnosť, kritiku, alebo úsmev. Týmto slovám opäť porozumie iba ten, kto je už na istej úrovni poznania Absolútnej Pravdy. Z uvedeného dôvodu bude potrebné isté podobenstvo na vysvetlenie, pre niektorých...?!

Zoberme si dva úplne protichodné prípady postavenia človeka v dnešnej spoločnosti: žobráka a miliardára.

Najskôr venujme pozornosť žobrákovi, ktorý každý deň, z nášho pohľadu neisto zháňa nejakú potravu na nasýtenie svojho tela. Lenže tento žobrák máva každú noc nádherné sny, že je miliardárom a užíva si života po všetkých stránkach. Keď zoberieme do úvahy, že priemerný človek prespí skoro polovicu svojho života a pritom uznáme, že žobrák si môže vlastne dovoliť prespať ešte viac, hlavne keď máva také pekné sny, ba keď spí tak nevie o hlade, potom nám jeho život vystúpi celkom v inom svetle. Ak tento žobrák dokonca ešte dokáže snívať aj s otvorenými očami a teda počas žobrania, cez deň pokračuje vo svojom nočnom snívaní, tak nám jeho život, až sa do neho samozrejme dokážeme vcítiť, úplne zažiari aj v našom vedomí. Tento žobrák ešte aj pri svojom poslednom žobraní, kedy sa mu nepodarilo nasýtiť jeho hrubohmotné telo, si užíval svojho krásneho života v jemnohmotnom tele a tak bol objavený bez známok hrubohmotného života s úsmevom na tvári. Lenže toto jeho správanie malo ešte ďalekosiahlejšie následky, lebo ako môžeme vedieť, vlastne duch si formuje jemnohmotné telo a teda aj prostredie, v ktorom bude pokračovať jeho život v jemnohmotnosti. Tento náš sledovaný žobrák si bude skutočne užívať života po svojej takzvanej smrti. Dalo by sa ešte pokračovať, ale myslím, že to už nie je potrebné a zvyšok si dokáže domyslieť už aj ten, ktorý sa zatiaľ len usmieval.

Teraz sa zamerajme na miliardára, ktorý naopak máva sny, že zbankrotoval a stal sa z neho žobrák. Takéto sny ho prenasledujú každú noc a dokonca už aj cez deň počas práce musí sústavne myslieť týmto smerom a obávať sa o každý krok, ktorý sa pre neho už zdá jeho posledným a potom už nasleduje iba život žobráka. Už aj počas tohto diania vlastne nedokáže užívať svojich peňazí a jeho zúfalstvo sa stupňuje každou presnívanou nocou a v strachu každým prežitým dňom. Nakoniec dobrovoľne a predčasne ukončí svoj život, lebo nedokáže znášať toto bremeno, ktoré si vybudoval iba sám vo svojom vedomí. Jeho život aj v jemnohmotnosti pokračuje tým istým smerom, takže svojou vraždou vlastne nič nezískal, práve naopak, získal presne taký jemnohmotný život, aký si vytvoril sám, teda sa posunul do úrovní žobrákov. Tento príbeh je nie tak úplne neskutočný, lebo ho podporujú mnohé predčasne ukončené životy "úspešných a bohatých" ľudí. O takom žobrákovi, ako som ho opisoval ja, sa nám je však ťažko dozvedieť, lebo je to intímna záležitosť, o ktorej vedia len tí zainteresovaní. Ja som ale presvedčený, že určite sa taký žobrák už našiel.

Vo Védach sme sa mohli poučiť, že tento hrubohmotný život, ale rovnako aj jemnohmotný, je vlastne iba ilúzia a skutočný život je iba duchovný. Presne tak to podáva aj PG. Následne si treba uvedomiť, že jemnohmotný život je vlastne bližší tomu duchovnnému a teda z toho vyplýva, že je skutočnejší a aj rozhodujúcejší pre následný život ducha. Potom nám z toho vyplynie, že žobrák urobil so svojom duchovnom živote pokrok, ale naopak miliardár klesol hlbšie. Obidvaja sa však ešte nevymanili zo zajatia máyi, teda iluzórneho vnímania života v troch kvalitách prírody a nedosiahli oslobodenie.

Toto podobenstvo by malo byť pomôckou, ako teda človek vlastne sám môže rozhodnúť o vlastnom smerovaní a že skutočne ten pravý život, je závislý od nášho vedomia.

Pravý stúpenec absolútnej Pravdy je tu teda myslený rovnako na úrovni vedomia, ktorý sa už dokázal oslobodiť od iluzórnej máyi a nesníva už ani o živote miliardára, ale naopak, celý jeho život a bytie smeruje iba k službe blížnemu a cez túto službu k tej pravej službe BOHU.

Možno si niektorí čitatelia pomyslia, že život takto oslobodených je závideniahodnou, nádhernou prechádzkou rajom. Opak je Pravdou! Práve tí blížni, ktorým chcú nezištne slúžiť, takto oslobodeným spôsobujú najväčšie utrpenie tým, že ich služby sú nepochopené, odmietané a dokonca prenasledované. Dokazujú to naše dejiny a prežité životy všetkých pravých služobníkov BOHA. Ich život samotný je ale tou najcennejšou službou, ktorá aj keď nechápaná, žiari v tomto stvorení do úrovní, kde takáto služba je život sám. Aj keď o pravdivosti tu povedaného je nemožné niektorých presvedčiť.

 


 

ZDEGENEROVANÍ POZEMŠTANIA 

Dlhšiu dobu sa na stránke neobjavilo nič nového, čo bolo zapríčinené viacerými faktormi, ale hovorí sa, že: "všetko zlé je na niečo dobré!" Verím tomu, že sa to potvrdí aj teraz.

Jar je pre mňa, tak ako pre väčšinu pravých lesníkov najnáročnejšia, lebo je potrebné zabezpečiť, alebo v mojom prípade vybrať zo zeme veľké množstvo stromčekov a následne ich zasadiť na určené miesto do lesa, kde chýbajú. Pre ne treba najskôr pripraviť plochy, teda vyčistiť od odpadovej haluziny a tenkej drevnej hmoty, ktorá zostala po ťažbe a nedala sa speňažiť.

Toto bol ale iba jeden dôvod môjho zaneprázdnenia. Ten by nebol ešte taký rozhodujúci. Ten rozhodujúci dôvod bol o hodne náročnejší na čas, ale čo je rozhodujúce, hlavne na psychiku, teda duševnú a aj duchovnú rovnováhu, potrebnú k vnútornej pohode človeka. Keďže tento druhý dôvod korešponduje s oblasťou ľudskej mravnosti a medziľudských vzťahov, použijem ho ako príklad, alebo skutočné podobenstvo k vysvetleniu fungovania dnešnej "modernej" spoločnosti.

Ako lesný odborný hospodár pracujem pre dve urbárske spoločnosti a svoju prácu sa snažím vykonávať v službe prírodným - Božím zákonom. Ale! A teraz musí nasledovať stručný popis konkrétneho prípadu zo života, ktorý práve skončil - podľa ľudských zákonov!

Jedna urbárska spoločnosť, v ktorej pracujem, bola poškodená nelegálnym výrubom stromov o hodnote 205 000,-sk. Zistili sme aj páchateľa, ktorým bol susediaci majiteľ, ktorý bol predvolaný následne pred výbor tejto spoločnosti, kde sa na druhý pokus dostavil. Bolo mu to teda vytknuté a bol urobený pokus o zmierenie a vyzvaný bol, aby buď uhradil spôsobenú škodu, alebo nám poskytol na odškodnenie, rovnaké množstvo dreva zo svojej hory. On najskôr tvrdil, že parcela, na ktorej previedol výrub patrí jemu a nie urbárskej spoločnosti a môže sa teda povedať, že pred všetkými členmi výboru potvrdil, že výrub uskutočnil, ale následne, keď zistil dodatočne, že urbárska spoločnosť má tieto hranice svojho majetku zamerané geodetmi a aj vyhotovený geometrický plán, potom začal tvrdiť, že on tam nerúbal drevo.

Urbárska spoločnosť získala informácie aj o tom, kto mu konkrétne vykonal práce v lese, ktoré boli nelegálne a použila aj výpovede týchto pracovníkov ako svedectvo vo svoj prospech pred následným súdnym pojednávaním, ktoré začalo na podnet US. Všetci, ktorí sme boli na tomto prípade zainteresovaní, sme boli presvedčení, že je to jednoznačná záležitosť. Ale všetci sme sa zmýlili! Samozrejme okrem páchateľa a jeho obhajcu.

Prebehol okresný súd, ktorý dopadol v neprospech poškodenej US. Tento šok donútil podať odvolanie na krajský súd, kde to dopadlo rovnako. Naša justícia teda následne poškodila poškodeného, (US) ktorý (á) musela uhradiť súdne trovy, ktoré si vypočítal obhajca vo výške 105 000,-sk a následne aj trovy spojené s odvolaním na krajský súd vo výške 36 000,-sk; plus výlohy pre "poškodených" - páchateľov, vo výške 3 500,-sk a plus výlohy krajského súdu vo výške 15 000,-sk.

Takto teda US bola poškodená o 366 500,-sk a škoda jej preukázateľne vznikla, lebo nemý svedkovia (pne) po vyrúbaných stromoch nedokážu kričať a ani nemajú obhajcu. Aj keď sme sa pokúsili za nich tohto obhajcu získať, aj tak nám to nebolo nič platné, lebo asi obidvaja právnici "kopali" za jeden celok! To ale ešte nie je všetko, lebo podľa lesného zákona, musí majiteľ vysadiť vyrúbanú plochu do dvoch rokov po ťažbe a následne sa o ňu starať do doby zabezpečenia, čo si vyžiada najmenej 80 000,-sk.

Keď som si toto všetko na súdoch vypočul, tak som úplne stratil chuť na poctivú prácu a dovolím si tvrdiť, že v našej dnešnej spoločnosti poctivosť nemá miesta a treba sa zamyslieť nad tým, či sľuby tých, ktorí stále spievajú o tom, že dokážu túto spoločnosť vyliečiť, zakladajú všemožné spolky, ktoré by to mali dokázať, nekopú tiež za tých, ktorí chcú z naivity stúpencov iba vyťažiť tak, ako vyťažili obidvaja právnici, ktorí sa nabalili na poškodenom. A bolo ich dokonca viac, lebo na krajskom súde zas pribudli traja.

Medzi pojednávaním okresného súdu a krajského sa ale niečo prihodilo, čo musím spomenúť a je pre znalých čitateľov tejto stránky veľmi dôležité. Páchateľ, ktorý to všetko zapríčinil po víťazstve na okresnom súde ako 59 ročný zomrel. Na krajskom súde ho zastupovala manželka a jej jeden syn, pričom druhý sa ospravedlnil. Ten, ktorý sa ospravedlnil, sa vraj dokonca pokúšal o zmier a isté vyrovnanie škody. Nestalo sa!

Po vypočutí rozsudku krajského súdu som sa zmohol iba na úsmev, ktorý si určite povšimli aj všetci prítomní a ja by som bol veľmi rád povedal iba jednu vetu na poučenie pre tých, ktorí sa podpísali na tomto prípade moderného nepráva: "ten hlavný vinník už má za sebou najspravodlivejší súd, ale na nás všetkých ostatných, ktorí sme na tomto prípade účastní, táto spravodlivosť ešte len čaká." Túto vetu som si ale neodpustil pred naším právnikom, ktorého sme viezli zo súdu domov. Čo si pomyslel a čo je na jeho strane váhy, to neviem, ale možno som ho k niečomu inšpiroval, keď aj o tom silno pochybujem.

Teraz použijem ešte jeden konkrétny prípad, ktorý sa stal v blízkom okolí a môže hodne napovedať tomu, kto sa zamýšľa nad životom a každodenným dianím.

Jeden blízky čitateľ PG bol u mňa na priateľskom stretnutí a ja som podotkol, že majú v rodine úmrtie a teda pôjde na pohreb. Jeho slová ma možno trochu aj prekvapili, lebo zneli nasledovne: "o jedného zlého človeka menej!" Na dokreslenie pokračoval, alebo asi spozoroval moje prekvapenie, keďže ja som nebohého poznal iba okrajovo.

"Bol to môj ujec a mal za ženu sestru môjho otca, ale ja som ho nemal rád, lebo bol veľmi lakomý a aj zlý. V starom dome po jeho rodičoch bolo miesto na uskladnenie sena a my sme ho nemali kde skladovať pre našu kravu, tak sme ho poprosili, či by nám ho na istý čas neuskladnil. On nám vyhovel a my sme boli veľmi radi. Lenže po čase, keď sme si prišli po seno, tak sa nás pýtal, že aké seno, lebo on vraj o ničom nevie a žiadne seno nemá. Dozvedeli sme sa, že to seno predal."

Tento príbeh ma tiež veľmi prekvapil a prinútil k zamysleniu, ktoré som následne adresoval aj priateľovi. "Ako je to možné, že práve takýto zlí ľudia tak pekne a bezbolestne zomierajú?"

Smrť jeho ujca bola skutočne ukážková, lebo pri raňajkách jednoducho skolaboval, padol zo stoličky a privolaná záchranka už mohla iba konštatovať smrť. Keď sme sa lúčili, tak som mu iba povedal, aby skúsil o tom porozmýšľať, že sa najbližšie k tomu vrátime. Neviem, či niektorí čitatelia si už položili podobnú otázku, ale určite stojí za námahu sa jej venovať.

Táto otázka práve súvisí s názvom tejto mojej úvahy a tento zvláštny fenomén vyplýva z deformácie našej telesnej schránky - hrubohmotného tela, ktoré si istým spôsobom formuje, ale aj vyberá ľudský duch, samozrejme v zmysle Božích zákonov, ktoré už niektorým duchom "neumožnia" ani najmenšiu možnosť záchrany a takýto duchovia obyčajne dostávajú dokonalý nástroj, teda telo pre svoje pôsobenie v hrubohmotnosti, podľa výberu ich ducha, ale v zmysle zákonov. Takto to bolo aj v spomenutom prípade, lebo dotyčný skutočne pracoval až do svojich 81 rokov ako robot, ktorý nepoznal únavu, nepoznal zaháľanie, ale nepoznal ani milosrdenstvo a ani súcit. Pred niekoľkými rokmi mu zomrela dcéra a pre jej muža a aj deti vraj nastali krušné časy. To je ale iba z počutia. Toto tvrdenie podopiera vyjadrenie z Odpovedí na otázky, ktoré súvisí so stigmatizovanou Teréziou Neumanovou, kde bolo podotknuté: "ty ešte smieš trpieť!" Nie všetkým je to už umožnené!

Telo, ktoré trápia isté neduhy je upozorňované na isté pochybenia a rovnako takéto telo trpí pri udalostiach, ktoré ho postretnú a na ňom sa musia nepriaznivo prejaviť. Utrpenia ducha sa podpíšu aj na tele a zanechajú určitú stopu, ktorá sa zviditeľní aj na hrubohmotnom tele. Súvisí to práve s najdôležitejším orgánom - mozgom, ktorý je prvoradý pre ducha, aby sa na Zemi dokázal primerane prejaviť a plniť určité úlohy. Na úkor odvrátenia duchovnej smrti, je potrebné obetovať časť telesnej pohody a mnohokrát sa zmieriť s istým druhom utrpenia. Za týmto nedostatkom pozemšťanov teda stojí zdegenerovaný mozog, ako nástroj určený pre pôsobenie v hrubohmotnosti. Tento nám už jednoducho neumožňuje uspokojiť dostatočne ducha a aj telo. Niečo ide na úkor iného. Práve toto súvisí aj s nedostatočným chápaním niektorých duchovných dejov istými jedincami, čo sa iným javí ako úplne presvedčivé a pochopiteľné. Pribúda stále "vzdelaných" ľudí, ba sa tak zdá, že časom bude každý druhý pozemšťan vysokoškolák, pritom to v živote vyzerá tak, ako by bol každý druhý analfabet. Chýba nám praktická múdrosť, ktorej diktuje duch cez svoj nástroj - malý mozog. Vládne nám naopak rozum, ktorý je dokonale zbavený citu a potom vytvára diela nehodné pravého človeka a odsudzuje nás na sústavnú konfrontáciu slovnú, následne skutkovú, ba napokon nás vháňa do vojnových konfliktov, kde začne vládnuť už iba utrpenie. Duchovné prežitia si pamätá iba zadný mozog a preto nie každý je zrelý na pochopenie dejov, ktoré nepochádzajú z hmotnosti. Nedokonalosť mozgu nemôže odstrániť žiadne školenie, žiadna príslušnosť k nejakej skupine a ani cirkvi. Náprava môže nastať iba katastrofou a očistou Zeme od týchto diktátorov s chorými mozgami. Ani celé ľudstvo samotné to nedokáže bez sľúbenej pomoci zo Svetla.

Pyšný rozum dokáže obhájiť každé svoje konanie, zbavené akéhokoľvek zrnka citu, ale nedokáže pochopiť duchovné deje a snaženia tých, ktorí to ešte dokážu. Je to práve tento náš mozog, ktorý stojí za všetkými nezhodami, vyrába všetky konflikty a nakoniec nás doženie do tej najstrašnejšej konfrontácie, v ktorej prehovoria výplody chorého mozgu - moderné zbrane a tak zavŕšia dielo svojej pýchy.

Nehanbime sa za svoj prejavený cit a dajme mu priestor potrebný na záchranu svojho ducha!

 


 

PREDVÍDAVÉ VČELY 

Začiatkom zimy som písal o podivnom správaní jednej rodiny včiel, ktorá už ako zakŕmená na zimu jednoducho emigrovala - opustila úľ a aj zásoby odniesla niekam do neznáma. Písal som, že otec je starý včelár a nič podobného ešte nezažil. Vtedy som podotkol, že včely určite mali pádny dôvod k takémuto počínaniu, ale zatiaľ je ťažko určiť, čo ich k tomuto "kroku" - odletu prinútilo, ale že čas určite ukáže, čo bolo týmto dôvodom. A čas skutočne ukázal, že tieto včely sa svojou predvídavosťou dokázali zachrániť. Aby som toto dokázal prijateľnejšie vysvetliť, použijem znovu podobenstvo, na ktorom sa toto ich správanie bude dať priliehavejšie pochopiť.

V jednej dedine bývali vedľa seba dvaja susedia, ktorí často spoločne hútali o rôznych tajomstvách prírody. Prišla jeseň a jeden sused hovorí tomu druhému:

"Mal som taký živý sen, ktorý bol pre mňa určite varovaním a radou, ktorú by som mal poslúchnuť. Možno by som mal varovať aj ostatných obyvateľov, lebo sa jedná o masové nebezpečenstvo, ktoré hrozí tejto zimy v podobe nákazlivej choroby, ktorá postihne našu dedinu a okolie Zachrániť sa bude dať iba v prírode, kde nie je koncentrácia ľudí a hlavne tam, kde je vzduch čistý a viac záporne ionizovaný."

Sused aj varoval viacerých obyvateľov dediny, ale poväčšine sa mu vysmiali, alebo jednoducho ignorovali jeho varovanie. Len jeho sused mu veril, ale akosi chcel byť pri tom, až sa bude toto varovanie ukazovať ako pravdivé, ale nejaké opatrenia predsa urobil.

Ten sused, ktorý bol varovaný snom začal ale hneď konať a začal všetky svoje zásoby potravín a aj ďalšie životne dôležité potreby voziť do hory, kde mal malú chatku, ktorá bola viac jaskyňou, ako obydlím. Bola teda na bývanie v zime nie príliš pohodlnou. On však dal prednosť tomuto nepohodliu a uveril varovaniu, ktoré dostal.

Jeho sused, ktorý zostal doma, sa uzavrel tiež do svojho obydlia, ba pripravil si všetko k tomu, aby nemusel svoje obydlie skoro ani opustiť a dokázal prežiť mimo styku so svojim okolím. Uzavrel sa teda doma tak, že nikto s ním celú zimu neprišiel do kontaktu a čas trávil iba svojimi záľubami, ktoré mohol úplne vykonávať izolovane od ostatných.

Keď sa chýlilo ku jari, vtedy začal pozorovať akýsi čulý ruch po dedine a počul aj časté spevy na cintoríne. Hneď si uvedomil, že nadišla chvíľa, kedy sa začína plniť prorocké varovanie susedovo a začal ešte striktnejšie dodržiavať sebou ustanovenú karanténu. Spomenutý ruch sa stupňoval a začal pozorovať, že dedina akosi pustne.

Zima skončila a vrátil sa z hory aj "prorok", ktorý bol zvedaví, či sa mu vyplatilo jeho strádanie v samote a nepohodlí. Najskôr zamieril k svojmu susedovi, ktorý mu veril a potom spoločne začali putovať dedinou. V dedine zostalo pár obyvateľov, ktorí ich informovali, že väčšina ľudí vymrela na nebezpečnú chorobu, ktorá sa nedala liečiť. Susedia sa pozreli na seba a očami si povedali všetko to, čo bolo v tejto chvíli dôležité. Prorocký sused prehovoril až po chvíli a svojmu veriacemu susedovi povedal: " Ty si už toto varovanie vlastne dostal dávno, lebo si svoj dom postavil a zariadil tak, že sa v ňom dalo prežiť izolovane, pohodlne ale čo je dôležitejšie, máš prírodu vlastne vo svojom obydlí. My dvaja sme boli ušetrení a vopred varovaní, ale máme podať svedectvo, ktoré by aspoň v budúcnosti malo pomôcť niektorým - ktorí si to zaslúžia a dokážu uveriť. To je náš dlh voči tým, ktorí nám pomoc ponúkli!"

Ako toto podobenstvo súvisí s rodinou včiel, ktorá opustila svoje obydlie a odletela aj so zásobami do neznáma?

Jar ukázala, že temer všetky včely v našej dedine a okolí vyhynuli na nejakú nákazlivú chorobu, ktorá nebola predvídaná. Včelári sú zúfalí a hľadajú pomoc a nové včelstvá, bez ktorých si mnohí nevedia predstaviť svoju budúcnosť.

Ja som presvedčený, že to jedno včelstvo, ktoré v jeseni uletelo môjmu otcovi, určite prežilo niekde v menšom pohodlí tak, ako sused, ktorý zimoval v hore a mohol byť dobrým prorokom pre mnohých.

Teraz už zostáva iba pochopiť, ako mohli vedieť tie včely, ktoré emigrovali do neznáma, že by vo svojom bydlisku neboli prežili. Na túto otázku dokáže odpovedať iba Slovo absolútnej Pravdy, ktoré som už toľkokrát ponúkal na vysvetlenia, ktoré zatiaľ zostávajú tajomstvom. Bytostní vždy dokážu urobiť opatrenia v zmysle Božích zákonov tak, aby boli zákony naplnené. A prečo sa to stalo práve môjmu otcovi? No práve preto, že ja by som mal byť ten, ktorí o tom poučí ostatných, ktorí budú chcieť uveriť a nebudú zas tvrdiť, že to bola náhoda. Tieto včely ma zaujali už na jeseň, teda vtedy, keď sa zachovali takto podivne a ja som iba očakával, kedy dôjde k logickému dôvodu ich počínania. Áno logickému! Lebo v prírode som nezažil ešte nič nelogické!

Ja toto ich správanie nepovažujem za žiadnu náhodu a teraz som sa pokúsil presvedčiť o tom aj iných. Lenže viac už urobiť nedokážem. Presvedčenie dokážu podoprieť iba takéto a podobné prežitia, ktorých bol účastný môj otec, potom ja a aj niektorí z okolia, ktorí boli tohto diania účastní. Neviem, komu postačia iba takéto poučenia, o aké som sa pokúsil teraz. Ale verte aspoň tomu, že až zoberiete tento prípad vážne a zatúžite po tomto poznaní, tak sa vám určite aj prežitia dostane. Lenže k tomu musí prísť impulz, v podobe vrúcnej túžby od vás samých!

 


 

DEDINA P - G 

Jeden môj priateľ, ktorý je zároveň aj čitateľom PG vlastne mojou inšpiráciou, zápasí tiež s podobným problémom, ako som ja posledne rozoberal na tejto stránke. Treba ale dodať, že tento priateľ sa stretol už iba s pôvodným, teda úplným a opraveným PG, ba ja som si vlastne len tak v tichosti a v kútiku mojej duše túžil overiť, ako prijme on knihu Večné Zákony a teda aj jej autorku.

A práve ten fakt, že aj on sa ju snažil obhajovať na niektorej internetovej stránke, zapríčinil to, že sa dostal do nemilosti, pred niektorými, tiež čitateľmi PG. Z tohto dôvodu sa pustil do obsiahlej korešpodencie, ktorá samozrejme bola úplne zbytočná a neplodná, nakoľko obidvaja dopisujúci sa snažili v mene PG obhajovať svoje vlastné "presvedčenie". A tak by to bolo správne, keby to bolo skutočne presvedčenie! Dokazuje to aj posledný citát z PG na tejto stránke. Presvedčenie si treba zachovať, ale nikomu ho nevnucovať. Teda každá snaha o zmenu presvedčenia formou diskusie je neplodná, pokiaľ sa neoprie o prežitie. Potešil ma ale tým, že bol ochotný sa jej zastať!

Ja som sa ho snažil odhovoriť od tejto neplodnej diskusie, pričom som mu tvrdil, že takouto formou sa absolútnej Pravde nedá poslúžiť, aj keď zvolí tie najpresvedčivejšie slová pre svoju obhajobu. Lenže ani ja som nedokázal dostatočne presvedčivo usmerniť priateľa tak, aby prestal s neplodnou diskusiou. Až počas jednej prebdenej noci, pri hľadaní vhodných slov na vysvetlenie neplodnosti takejto diskusie, sa pre mňa konečne ... možno dostavil úspech. Podarilo sa mi nájsť priliehavé podobenstvo, ktorému priateľ porozumel, ba pochopil to, čo som márne chcel slovom dosiahnuť. A toto je dôvod, ktorý rozhodol o tom, že tento príbeh, alebo presnejšie, toto podobenstvo teraz zaradím na stránku v nádeji, že sa tak stane aj u niektorých ďalších čitateľov.

Pre toto podobenstvo som zvolil dve blízke, ba jemu známe dediny, ktoré sú v susedstve a nazvime tú väčšiu ako P ovládie a tú menšiu G onské, pričom v tej menšej dedine nedokázali získať nikoho pre funkciu starostu, ba ani poslancov a z toho dôvodu sa vlastne táto menšia dedinka pričlenila pod správu tej väčšej. Dokonca sa stalo aj to, že z tejto menšej dediny niekto ukradol miestnu tabuľu s názvom obce a tak sa časom rozhodlo, že keď patria pod správu P ovládia, môže tá menšia aj svoj názov zmeniť a preto nová tabuľa už oznamovala na okraji dedinky, že sme v Povládí. Boli to už potom vlastne dve dediny, ktoré boli od seba vzdialené dva kilometre a delil ich iba väčší kopec, ale cez kopec ich spájala cesta. Mali už iba tabuľu s rovnakým názvom na svojom okraji a znela: P ovládie.

Jedného leta zavítali do týchto dvoch dedín o rovnakom názve dvaja dovolenkári z mesta. Jeden prišiel do menšej dedinky, ktorá sa kedysi volala G onské, ale teraz už mala názov P ovládie zo smeru od východu, ale do druhej dediny, ktorá sa aj pôvodne takto menovala, prišiel zas druhý dovolenkár, ale od západu. Obidvaja boli v dedine rovnakého názvu, ale každý z nich vlastne býval v inej dedine. Delil ich od seba kopec, ale spájala ich cesta, ktorou ani jeden z nich nepokračoval ďalej a teda nenazrel za kopec.

Po dovolenke sa títo dvaja páni stretli pri pive a začali sa chváliť svojou dovolenkou na dedine P ovládie. Lenže ich zážitky, ale hlavne prostredie, akosi nesúhlasilo so vzájomným rozprávaním a teda ani prežitím. Jeden si pochvaľoval peknú reštauráciu, ale druhý mu oponoval tvrdením, že v uvedenej dedine žiadna reštaurácia nie je, ba že práve takto si to on predstavoval, ba mohol sa plne venovať prírode, pozorovaniu vtáctva a zveri. Pekná dovolenka pre oboch vyrobila ale veľké nedorozumenie a rozkol medzi nimi, ktorý začal prerastať do hlučnej hádky. Vtedy pristúpil ku ním tretí pán, ktorý ich kútikom oka pozoroval a rozhodol sa vniesť medzi nich pokoj a zhodu:

"Počúvajte priatelia! Ja pochádzam práve z týchto končín a dobre to tam poznám. Hovoríte síce o jednej dedine podľa názvu, ale nie podľa pravdy."

Potom im to všetko vysvetlil tak, ako to už bolo vysvetlené. Vysvetliť to ale dokáže iba ten, ktorý dokonale pozná pomery, pochádza odtiaľ a bol pri tom. Má to sám prežité!

"Stačilo Vám prejsť cez ten kopec, ktorý delí tieto dve dediny a zistili by ste to aj sami. Lenže táto námaha sa Vám zdala zbytočná a neboli ste ju ochotní podstúpiť v mene pravého hľadania! Doteraz ste to nevedeli, čiže to chápem, ale odteraz, keď už o tom viete, ale nebudete ochotný v budúcnosti prejsť cez ten "kopec", ktorý Vaše prežitia rozdeľuje, tak potom už dávajte pozor na svoje slová, ktoré by mohli spôsobiť rozkol."

Po týchto slovách som vyložil pred priateľa knihu PG, ktorú on síce vlastnil, ale túto, ktorú som ja priniesol, vôbec nepoznal. Bolo to trojzväzkové, oklieštené a pokrivené slovo, ktoré jemu vôbec nebolo známe. Potom som mu povedal:

"Ty aspoň poznáš tento obsah celý, až si poctivo hľadal, lebo v PG, ktoré vlastníš, máš tieto slová až na malé výnimky určite tiež, ale tí, ktorí vlastnia iba toto slovo, ktoré som teraz priniesol, nepoznajú z toho úplného tú dôležitú väčšinu. Ako chceš potom dospieť k tomu, aby ťa pochopili tí, ktorí vlastnia iba časť tohto Slova? Sú to tí "dovolenkári", ktorým sa ťažilo prejsť cez kopec a spoznať celú dedinu P - G ( P ovládie - G onské)!"

Priateľ sa pousmial a myslím si, že konečne pochopil, čo som chcel týmto podobenstvom povedať.

A aké plynie poučenie pre všetkých čitateľov, ktorí rovnako nedokážu nazrieť za kopec a takto dospieť k poznaniu, ktoré by im určite odkrylo obzor neznámeho, čo spôsobuje väčšinu dnešných nezhôd a rozkolov. Keď tento priateľ, ktorý tiež v čase pôsobenia autorky VZ bol ešte tvrdý materialista a o jej pôsobení nič nevedel, dokázal už ako čitateľ pôvodného PG uznať aj VZ a jej autorku, tak to niečo signalizuje. Keď už nie mnoho, tak aspoň to, čo som už tiež tvrdil, že najväčšiu vinu na Jej neprijatí, spôsobil z pozadia ten faktor, že Slovo PG bolo zámerne prispôsobené tejto potrebe temných služobníkov, ktorý spôsobil väčšinu rozkolov a neporozumení.

Kto nepochopil toto podobenstvo a nepocíti potrebu po poznaní celej Pravdy, tomu je skutočne zbytočné čítať aj to neúplné a pokrivené, lebo s pomocou tohto slova, chce poslúžiť iba vlastnej samoľúbosti. To už bolo tiež povedané a tak sa zbytočne nebudem opakovať a znovu rozvádzať, už dávno rozvedené.

Diskusiu dokáže obohatiť iba presvedčenie, ale musí ho podoprieť prežitie, ktoré nakoniec môže vyvrcholiť poznaním absolútnej Pravdy!

Doplniť by ešte bolo potrebné asi len toľko, že tí čitatelia, ktorým doteraz stačila iba Biblia na obhajobu svojho "presvedčenia", by sa dali pripodobniť v predošlom podobenstve ku tým "turistom" - iba stúpencom, ktorí si dali iba porozprávať od starej mamy o spomenutej dedine P - G, ba stará mama to počula iba od svojej starej mamy, alebo starého otca. Pritom ale práve takýto "turisti" dnes majú najväčšie slovo, lebo je to najpohodlnejšie a preto dokázali vytvoriť najväčšie skupiny, ktoré sú pre nich nástrojom potrebnej moci, ale aj "pokoja"!

Dalo by sa pre nich použiť ešte jedno, už známe podobenstvo:

"Majú oči, ale nevidia; majú uši, ale nepočujú!"

Ja by som ho ešte doplnil: Majú rozum, ale nemyslia!

 



HÚSENICA A MOTÝĽ
(bájka)  

Rástol jeden veľký a krásny strom, v tieni ktorého si odpočinul už nejeden pútnik. Na jeho bohatom lístí si jedného dňa začala pochutnávať jedna húsenica. Darilo sa jej a aj stromu veľmi dobre, pokiaľ sa na strome neobjavil celý húf ďalších húseníc. Behom pár dní sa strom zmenil na nepoznanie a do jeho tieňa sa už nedalo uchýliť pred páliacim slnkom.

Vtedy prehovorila najstaršia húsenica na strome, ktorú tento stav začal znepokojovať:

"Počúvajte milé sestry húsenice. Prečo sa niektoré nepresťahujete na iné stromy a nehľadáte si na nich svoju potravu? Keď tu zostanete, tak už nebudete môcť ani dokončiť svoj vývoj a zahyniete spolu so stromom, ktorému takto veľmi ubližujete, až ho zničíte úplne. Mne to už síce vadiť nemusí, lebo za chvíľu zídem zo stromu, zaľahnem na odpočinok, zbavím sa tu nazbieranej, teraz už zbytočnej záťaže a začnem si poletovať zo stromu na strom, z kvetu na kvet a budem si pochutnávať na jemnejšej a chutnejšej potrave."

Medzi húsenicami začala čulá diskusia, ktorá bola veľmi rôznorodá. Dali sa počuť rôzne názory a návrhy, ale ani jeden nebol prijateľný. Často sa objavoval názor, že táto múdra húsenica sa chce ostatných zbaviť, aby jej všetka potrava zostala. Iné húsenice, ba tých bola väčšina, sa jej zas len vysmievali z toho tvrdenia, že bude si poletovať, kde sa jej zachce. Len zopár húseníc začalo skutočne vážne skúmať toto tvrdenie a rozhodli sa po zrelej úvahe opustiť tento strom. Dokonca sa našlo pár aj takých, ktoré si povedali, že zostanú v blízkosti tejto najstaršej húsenice, aby sa mohli presvedčiť, či skutočne po svojom spánku, začne poletovať v povetrí ako vták, z ktorého mali doteraz iba veľký strach, aby ich nezožral. Dohodli sa, že vždy jedna z nich ju bude pozorovať, pokiaľ sa ostatné budú kŕmiť, aby im tento dôležitý akt neunikol.

Po pár dňoch sa skutočne ozvala húsenica pozorovateľka a prizvala aj ostatné. Nehybne doteraz ležiaca, zakuklená, spiaca húsenica sa začala zbavovať svojej zbytočnej záťaže presne tak, ako im bola povedala. Z nehybného zábalu sa vytiahla neforemná hrudka, ktorá časom začala vystierať svoje poskladané nepozorovateľné krídla, ktoré vo vánku a lúčoch slnka dostali nádherný tvar a farbu. Netrvalo dlho a už sa vo vzduchu vznášal nádherný motýľ, ktorý prehovoril k prekvapeným húseniciam:

"Dobre ste urobili, že ste ma počúvli, lebo teraz letím od toho stromu, na ktorom sme sa rozišli. Časť vašich sestier pochytali vtáky, lebo strom ich už nedokázal ukryť a ostatné zahynuli hladom, lebo zásoby lístia sa minuli. Vy ste to prežili, ale nikdy nezabudnite, čo ste teraz zažili a vždy sa snažte poučiť aj ostatných, lebo inak časom prestanú po lúčkach poletovať takéto krásne motýle, ako vidíte teraz."

Túto bájku som napísal aj ja na poučenie mnohým, ktorí sa zatiaľ z tejto stránky a podobných ďalších poučení iba vysmievajú, alebo ich podobné úvahy vôbec nezaujímajú, ako by sa ich netýkali. Lenže takéto problémy by mali zaujímať každého, lebo každý pôjde presne takou cestou, akú si vyberie a nie všetky cesty vedú k záchrane. Väčšina je teraz takých ciest, ktoré vedú do záhuby.

Najčastejšie sa stretávam s názorom, že: "veď žijem len raz a po smrti mi už môže byť jedno, ako to tu bude vyzerať." Práve toto je najväčší omyl, ktorý spôsobuje väčšinu dnešného zla. Alebo počuť takýto názor: " aká že duša? Veď ešte žiadny doktor ju pri operácii a ani pitve nenašiel! Ako ja keď doma zarežem sliepku, tak mäso zjem a je po všetkom.

Mnohým som už na takéto názory odpovedal nasledovne: "Keď si človek položí hlúpu otázku, tak odpoveď ani pri najlepšej vôli a najväčšom hľadaní nemôže byť správna!"

Potom som pokračoval s nasledovným prirovnaním: "Doneste najchýrnejšiemu neurochyrurgovi na svete, ktorý má najdokonalejšie prístrojové vybavenie húsenicu a zadajte mu, aby v jej vnútri objavil motýľa, ktorý je určite v každej húsenici."

Tohto motýľa nemôže tiež objaviť ani pri najväčšom úsilí, lebo na jeho objavenie je potrebná určitá vývojová zrelosť, teda presne tak, ako je potrebná istá vývojová zrelosť na to, aby človek v tele, začal cítiť a dokázal používať jemnejšie zmyslové orgány duše a dokonca ich mohol pozorovať aj u druhých. Na ich objavenie nestačí teda žiadne prístrojové vybavenie, aj keď sa už isté pokroky urobili aj v tejto oblasti (kirilianova fotografia). Dokonca bolo publikované, že sa už vyrobili počítače, ktoré umožňujú komunikáciu s dušou človeka. Zatiaľ je to však všetko iba zahmlievané, ba by sa dalo povedať, že strážené a utajované, ako už bolo na tejto stránke vysvetlené. Z toho dôvodu sa zatiaľ musíme uspokojiť s našou logikou a presne formulovanými otázkami a odpoveďami na ne.

Okrem toho treba skončiť so svojou pasivitou a svoju slobodnú vôľu usmerniť tým správnym smerom, lebo na rozdiel od húsenice, je človek vybavený aj rozumom, ktorý mu môže byť najväčším pomocníkom tam, kde toho človek najviac pokazil. Rovnako je človek ale za svoju slobodnú vôľu obdarený, alebo "potrestaný" zodpovednosťou za svoje činy. O dare alebo treste rozhoduje zas iba jeho vlastný vnútorný stav! Za húsenicu, ktorá nemá slobodnú vôľu, myslí a preberá zodpovednosť iný, ba je podrobená jednoduchším zákonom prírody, alebo Boha. S človekom je to trochu inak. Vo Stvorení Božom sa všetko vyvíja k dokonalosti, lenže vývoj človeka je už na kvalitatívne inej úrovni, ako vývoj húsenice. Čo je v oboch prípadoch spoločné, to je práve ten pre nás zatiaľ nepozorovateľný (skrytý) vývoj v jemnejších úrovniach. Nie sú medzi nami ľuďmi na Zemi staršie a mladšie húsenice, podobne ako to bolo podané v bájke. Zatiaľ to žiaľ ale vyzerá tak, že Zem obývajú iba nenažrané húsenice, ktoré sú na najlepšej ceste, aby zničili seba a aj strom, ktorý ich doposiaľ živil. Rozdiel medzi ľuďmi, ktorí dokážu cítiť a používať svoje jemnejšie zmysly duše a tými ostatnými je len v tom, že tí prví použili správne svoju slobodnú vôľu a rozum využili iba ako pomôcku ducha, na odhalenie a zjemnenie týchto zmyslov duše, ktoré potom ich duch v priebehu času podľa ich chcenia dotvoril.

Nebuďme teda iba pažravé húsenice, ktoré všetko okolo seba zožerú, ba niektorí už dokonca aj ostatných, ako sústo neodmietnu. Sledujme dianie okolo seba a poučme sa z tejto bájky a potom z toho správneho pozorovania svojho okolia, ktoré dokáže každého poctivo hľadajúceho v tu povedanom utvrdiť. Aj my dospejeme k tomu istému záveru, že všetko ťažko získané tu na Zemi, budeme musieť raz ako prebytočnú záťaž odložiť, keď budeme chcieť aj krajšiu budúcnosť a krajšie svety pre seba objaviť. Potom budeme nechápavo krútiť hlavami, ako sme mohli, tak dlhú dobu a s toľkým úsilím, len zbytočnostiam slúžiť a prekážajúcu záťaž honobiť.

Pri sledovaní médií a čítaní časopisov dnešnej doby sa skutočne znalý človek musí zamyslieť a po zrelej úvahe súhlasiť s tu povedaným. Toto ľudstvo sa čím ďalej, tým viac, začína podobať na primitívnu masu, ktorá sa začína pachtiť za vidinou akéhosi chvíľkového opojenia blahobytom, ktorý vlastne ani nemôžu využiť, lebo už na to nemajú silu a ani im nezostáva čas. Niektorí si potom povedia, aspoň moje deti to budú mať ľahšie ako ja a budú mi za to vďačné. Lenže ani to sa nevyplní, lebo deti tento stav iba pokazí a čo je zaujímavejšie, keď po svojom odchode zo Zeme pochopia, kto boli vlastne ich deti a komu to všetko nechali. Zistia, že teraz vlastne za nich božie zákony napravili to, čo oni sami v minulosti pokazili a majetok zanechali tomu, koho oň v minulosti neprávom pripravili. Lenže terajším konaním nič sami pre seba nezískali, lebo presne tak, ako v minulosti, aj teraz majetok zanechaný inému, tiež nepoctivo a na úkor iného získali. Čaká ich teda ďalšie pachtenie v budúcnosti, aby si povinnosť splnili, zákon uzmierili a svoj nový dlh zaplatili. Venujme sa teda hlavne svojmu vlastnému vývoju a zdokonaľujme ho, lebo potom budeme môcť poučiť a zdokonaliť aj svoje deti, ktoré to práve tak, ako my v prvom rade potrebujú. Aj oni budú raz musieť odložiť tú prebytočnú, nami nahonobenú záťaž.

Že je to smiešna úvaha? Áno je! Pre neznalých je žiaľ, smiešna ako neskutočná, ale aj pre znalých je smiešna, lebo vedia, že je pravdivá! Lenže úsmev tých znalých, je trochu iný. Je to ten známy, ale záhadný úsmev Monny Lisy. Predstavte si, že by ste sa dozvedel, že celý svoj krvopotne získaný majetok pripadol vášmu najväčšiemu nepriateľovi. Ja o tom viem, že to tak je a preto sa teraz usmejem podobne ako Monna, ale ten, kto to teraz nevie, z tohto tvrdenia sa smeje inak - škodoradostne, akoby na môj účet. Ale raz, keď sa to dozvie, potom mu úsmev určite zamrzne.

O tejto PRAVDE však niekoho presvedčiť, je ťažšie, ako ten najväčší majetok nahonobiť!

Dúfam, že aspoň to každý uverí, že žiadny hmotný majetok je nie pre nikoho večný!

 
© (2005) ibis all rights reserved.