Firefox - Web pod kontrolou!
Thunderbird: Pošta pod kontrolou.
counter.exohosting.sk
www.exohosting.sk
1

Úvodom si dovolím položiť jednu otázku, na ktorú aj sám odpoviem v presvedčení, že by na ňu každý zodpovedal rovnakým spôsobom ako ja. Ale táto otázka aj keď je tak jednoznačná predsa je potrebná a dôležitá pre pochopenie týchto udalostí.

Je možné očakávať, aby po lete nenasledovala jeseň a po jeseni zima? Ako som už poznamenal, nenájde sa snáď nikto, kto by odpovedal, že to môže dopadnúť inak. Dnes už aj malé deti vedia, že Zem pri svojom obehu okolo Slnka a šikmej polohe svojej osi k rovine svojho obehu musí spôsobovať nami pozorované striedanie spomenutých ročných období. Tomuto striedaniu sa prispôsobilo všetko dianie v prírode vrátane človeka. Keď teraz ale položím otázku presne rovnakej hodnoty, ako bola moja predošlá, tak už odpoveď nebude taká jednoznačná.

Je možné očakávať, aby udalosti odvíjajúce sa dnes sa mohli odvíjať inak? No a odpoveď aj na túto otázku je presne taká jednoznačná, ako na tú prvú! Aj tu sa všetko riadi a odvíja od prírodných zákonov, ktoré môžeme smelo nazvať zákonmi Božími. Rozdiel je len v tom, že pokiaľ pri prvej otázke rozhoduje o jej jednoznačnosti to, že dianie vyplývajúce z pôsobenia Božích zákonov sme už prežili a stále prežívame, pri druhej otázke dôsledok Božích zákonov sme ešte neprežili. To nás ale neospravedlňuje, lebo úplného vysvetlenia Božích zákonov sa nám už viackrát dostalo. Je teda len našou vinou, že sme sa na terajšie udalosti nepripravili ani po viacnásobných varovaniach.

Je to len väčší kruh, ktorý naša slnečná sústava vykonáva a potrebuje na uzavretie hodne dlhší čas, ako je schopný zaznamenať vo svojom prežití človek, tak ako ho my chápeme dnes.

Božie a prírodné zákony sú jedno a to isté dianie, ktorému je podrobené všetko vo Stvorení, nám blízkom i ďalekom vesmíre a teda aj v našej prírode. Na vysvetľovanie týchto zákonov sa u nás na Zemi podujali dve inštitúcie: veda a cirkev. Žiaľ, teraz poviem niečo, čo sa nebude páčiť ani jednému zástupcovi spomenutých inštitúcií: Ani veda a ani cirkev doteraz tieto Božie zákony nevedeli vysvetliť! No a nevedeli to len preto, lebo nechceli. Je tu na Zemi pár ľudí, ktorí chápu dnešné udalosti. Čo je ale zarážajúce, mohli to byť ľudia všetci! Vždy záležalo a ešte aj dnes záleží len od slobodnej vôle každého jednotlivca, či je ochotný prijať vysvetlenie Božích zákonov, alebo bude tieto zákony aj naďalej ignorovať. Veda to doposiaľ nechcela pre svoju pýchu a ješitnosť, no a cirkev preto, že pri širokej znalosti týchto zákonov by prestala byť pre ľudí nepostrádateľnou a čo je rozhodujúce, stratila by doterajšiu moc. Vlastne aj vede ide len o  moc, ktorú rozvinula a ľudí ovládla cez politické strany, ktoré sú v jej tajných službách, aj keď to mnohí vedci ani netušia. Veď politikov vlastne vychovali tieto dva ideologické piliere: veda a cirkev!

Prichádza teda doba, ktorá nám bola ohlasovaná už mnohými vyslancami od Stvoriteľa nám ešte nepoznaného stvorenia, ale ktorých sme my už tak často odmietali, ba až hanobili. Ja teraz spomeniem len troch najdôležitejších vyslancov: Syn Boží, Ježiš, počiatok nášho letopočtu, Izrael; Syn Človeka, Imanuel, 1875 - 1941, Nemecko; Prakráľovná, 1950 - 1998 Slovensko.

Dovolím si poznamenať, že prvého menovaného odmietla starozákonná cirkev a nechala ho pribiť na kríž. Súčasníci a jej nasledovníci, predstavitelia všetkých kresťanských cirkví odmietli Syna človeka Imanuela, nechali ho uväzniť a dali prednosť Hitlerovi. Sám Syn Človeka nazval toto previnenie morálnou vraždou, teda rovnakým previnením, aké spáchala starozákonná cirkev na Ježišovi. Morálna vražda sa podľa Božích zákonov hodnotí rovnako ako vražda telesná. Treba poznamenať, že túto tretiu osobu Boha ešte aj dnes všetky kresťanské cirkvi odmietajú. Preto Boh k našej záchrane poslal tesne pred súdom ešte jednu vysokú duchovnú osobnosť: Prakráľovnú, aby v poslednej hodine pred súdom ešte upozornila nás nehodných a zblúdených služobníkov na pravú cestu. No žiaľ, tak ako vždy doteraz... zbytočne! Aj keď možno nie celkom. Každý Boží vyslanec dokázal osloviť niekoľko hľadajúcich, ktorí dávajú prednosť PRAVDE pred výkrikmi davov.

Každý tento vyslanec od Boha priniesol ľudstvu vysvetlenie Božích zákonov vo forme zodpovedajúcej našej duchovnej a rozumovej vyspelosti. Potrebné je upozorniť hlavne na Slovo Syna Človeka, ktorý bol zasľúbený ľudstvu aj Kristom, čoho dôkaz môžeme nájsť aj v biblii. Jeho Slovo, ktoré vydal knižne a nazval: Vo Svetle Pravdy je doteraz najdôkladnejším vysvetlením celého stvorenia a aj diania v ňom, ktoré zodpovedá Božím zákonom. Keďže ľudstvo nevenovalo potrebnú pozornosť tomuto Slovu, bola vyslaná vysoká ženská osobnosť, ktorá mala upozorniť na jeho Slovo. Urobila tak v skrátenej verzii jeho Slova a svoju knihu nazvala: Večné zákony. Keby bolo ľudstvo prijalo pomoc ponúkanú Bohom cez túto osobnosť, mohli sme dnešné udalosti prežívať úplne inak! Žiaľ, ľudstvo si ako vždy vybralo tú najhoršiu možnosť vinou už v úvode menovaných ideologických pilierov.

            Preto teraz, v poslednej hodine, nech sa všetci vážne hľadajúci rozhodnú buď pre otrocké zotrvávanie na dogmatických polopravdách, alebo siahnu po Slove, ktoré nám bolo donesené od Stvoriteľa ako zdroja absolútnej PRAVDY, ktorú v krátkej dobe nebude môcť ignorovať nikto, kto bude chcieť prečkať nasledujúce udalosti. Pre všetkých tých, ktorí sa už povrchne zoznámili s dielom týchto vyslancov, ale prežité udalosti si nevedia vysvetliť a pochybujú o ohlasovaných udalostiach, bola napísaná ešte jedna kniha po odchode posledne menovanej vysokej ženskej osobnosti. Je to ľudské slovo, ktoré vysvetľuje sľubované udalosti na základe Slova prineseného nám od Boha v skrátenej podobe. Je to kniha: Proroctvá vo svetle Pravdy, podávajúca priebeh posledného nášho prežívania.

11. Kapitola

  z knihy Večné Zákony

Každý   svet,   každá   ríša,   je   podľa   zákona   tiaže   rozdelená   do   siedmich   úrovní.   Aj   celé   stvorenie   sa   skladá   zo   siedmich   základných   svetov,   z   ktorých   zatiaľ   poznáme   iba   štyri.   Objavovali   sme   ich   postupne   zdola   nahor.   Zopakujme   si   ich:

1.   Najspodnejšiu   časť   stvorenia   tvorí   hrubohmotný   vesmír .   Je   najmenší   zo   všetkých   svetov,   ale   zároveň   najhutnejší   a   najťažší.   Žijú   v   ňom   ľudia   v   hmotnom   tele   na   jednotlivých   planétach.

2.   Nad   ním   je   o   niečo   väčší   jemnohmotný   vesmír ,   kde   žijú   duše   ľudí   po   smrti.   I   keď   je   tento   svet   úplne   inej   podstaty,   aj   tak   je   ešte   hmotný.

3.   Hnacou   silou   oboch   vesmírnych   svetov   je   bytostný   kruh   -   bytostná   ríša .   Spôsobuje   zahrievanie,   pretváranie        a   pohyb   hmoty.   Pochádzajú   z   neho   bytosti   zvané   veľkí   a   malí   bytostní,   ktoré   sú   činné   v   oboch   vesmíroch.

4.   Nad   bytostnou   ríšou   sa   vznáša   duchovná   ríša ,   raj   duchov.   V   jej   nižších   úrovniach   žijú   vyvinutí   duchovia,   ktorí   prešli   vývojom   v   hmotnosti.   Vo   vyšších   úrovniach   žijú   stvorení   duchovia,   ktorí   riadia   raj   a   celý   vesmír.

Ďalšie   tri   svety   budeme   preberať   zhora   nadol.

Celým   stvorením   preniká   základná   sila,   ktorá   ho   oživuje       a   udržiava.   Smerom   dolu   sú   jej   účinky   stále   slabšie.   Najväčšiu   intenzitu   má   v   najvyššom   svete,   v   blízkosti   jej   pôvodu.   Základná   sila   pochádza   teda   z   určitého zdroja,   rovnako   ako   svetlo   žiarovky má   svoj   zdroj,   vyrábajúci   elektrinu.   Zdroj   základnej   sily   je   večný.   Nemôžeme   ho   však   vidieť,   iba   intuitívne   vyciťovať,   ale   aj   logicky   dedukovať,   keďže   už   poznáme   jeho   vyžarovanie   aj   zákony.   Ak   už   vieme,   že   účinky   večných   zákonov   nie   sú   náhodné   ani   chaotické,   ale   presné   a   dôsledné,   usudzujeme,   že   majú   svojho   inteligentného   pôvodcu.  

Materialisti   aj   niektoré   duchovné   smery   ho   nazývajú   Kozmickou   energiou,   Svetlom   alebo   Silou,   idealisti   zas   Bohom. Tí   prví   ho   nezosobňujú,   lebo   uznávajú   len   jeho   vonkajší   prejav   -   žiarenie   vo   forme   svetla.   Idealisti   intuitívne   pochopili,   že   svetlo   nie   je   totožné   so   samotným   Zdrojom.   Cítili,   že   sa   za   ním   skrýva   personifikovaná   inteligencia   -   Tvorca.   Kto   z   nich   objavil   pravdu?   Obe   strany.   Idealisti   objavili   Zdroj   a   materialisti   jeho   vyžarovanie .   Každá   strana   zistila   časť   pravdy,   ktorá   je   nám   jasná   len   ako   celok   -   spojením   Zdroja   s   jeho   vyžarovaním.  

Základná   sila   je   teda   obsiahnutá   vo   vyžarovaní   najvyššieho   Zdroja.   Do   nižšej   časti   hrubohmotného   vesmíru   sa   prenáša   cez   hviezdy   -   slnká   ako   cez   žiarovky   do   slnečných   sústav.   Podľa   toho   je   teda   Slnko   sprostredkovateľom   základnej   sily,   a   tým   aj   udržiavateľom   živej   prírody   a   oživovateľom   neživej   hmoty.

Praktický   život   nám   poskytuje   nemálo   analógií   spájania   základnej   sily   s   hmotou.   Jednou   z   nich   je   napríklad   počítač .   Tento   hmotný   predmet   bez   oživenia   nepracuje,   lebo   hmota   je   neživá.   Aby   sa   zaktivoval,   treba   mu   dodať energiu.   Preto   počítač   musíme   napojiť   na   elektrický   prúd .   To   však   nestačí,   aby   mohol   pracovať   a   prejaviť   svoje inteligentné   schopnosti.   Potrebuje   program ,   ktorý   usmerní   ich   použitie   podľa   určitých   pravidiel.   Kto   ich   vytvoril?   Prirodzene   nejaká   inteligencia   -   autor   programu.   Tieto   nadväznosti   vyzerajú   asi   takto:

  počítač   -   elektrický   prúd   -   program   -   autor.

Porovnajme   si   teraz   analógiu   tohto   počítačového   reťazca      s   celým   stvorením .   Skrinku   počítača,   ako   najhmotnejšiu   časť,   môžeme   porovnať   s   vesmírom .   Elektrický   prúd,   ktorý   oživuje   počítač,   môžeme   prirovnať   k   bytostnej   ríši ,   lebo   poháňa   a   oživuje   vesmír.   Vesmír   je   tiež   riadený   programom   -   večnými   zákonmi .   Takisto má   svojho   tvorcu   -   autora,   a   tým   je   najvyšší   Zdroj,   ktorý   tieto   zákony   stvoril   a   uplatňuje.   Vzájomnú   väzbu   môžeme   schematicky   zoradiť   takto:

  vesmír   -   bytostná   ríša   -   večné   zákony   -   Tvorca.

Celá   elektrotechnika   a   technika,   všetky   prístroje   a   stroje   fungujú   na   týchto   štyroch   základných   úrovniach.   Z   tejto analógie   vidíme,   že   hoci   materialisti   nepoznajú   a   neuznávajú   inteligentný   Zdroj,   ani   večné   zákony,   predsa   im,   a   tým   aj   Tvorcovi,   podliehajú.

Iste   už   niektorých   napadlo,   že   počítač   pozostáva   z   podobných   zložiek   ako   aj   človek .   Porovnajme   si   to.   Hmotné telo   je   ako   skrinka   počítača   -   je   viditeľné   a   hmatateľné.   Bez   duše   je   však   nepohyblivé,   bez   života.   Duša   je   teda   oživovateľom,   elektrickým   prúdom   tela.   Aby   mohla   zmysluplne   v   ňom   a   navonok   pôsobiť,   musí   mať   svoj   program   -   ducha .   Ten   pomocou   svojich   latentných   schopností,   ktoré   môžeme   prirovnať   k   zákonom,   riadi   telo   a   dušu.   Keďže   duch   je   len   program,   musí   mať   ešte   svojho   autora   -   tvorcu.   Je   ním   najvyšší   Zdroj -   Stvoriteľ ,   z ktorého   vyžarovania   pochádza   ľudský   duch.   Dospeli   sme   teda   k   týmto   logickým   súvislostiam:

ľudské   telo   -   duša   -   duch   -   Stvoriteľ.

Zoraďme   si   prehľadne   všetky   analógie:

Počítač

-   elektrický   prúd

-   program

-   autor

Vesmír

-   bytostná   ríša  

-   večné   zákony

-   Tvorca

Ľudské   telo

-   duša

-   duch

-   Stvoriteľ

Zamyslime   sa   teraz,   ako   využili   idealisti   svoje   poznanie.   Hoci   uznali   osobnú   existenciu   najvyššieho   Zdroja,   nepokračovali   vo   svojom   duchovnom   bádaní   rovnako   intenzívne   a   dôsledne   ako         v   rozumovom,   lebo   dielo   ich   Tvorcu   -   zákony   im   ostali   na   niektorých   miestach   veľkou   neznámou.   Výsledkom   tejto   nerovnováhy   bolo   skreslenie   pravej   podstaty   Stvoriteľa,   ktorého   museli   urobiť   všemohúcim,   aby   dokázali   vysvetliť   jeho   skutky   a   prejavy.   A   tak   neustále   pretrváva   rozpor   v   nazeraní   na   jeho   existenciu   medzi   "rozumnými"   materialistami   a   "naivnými"   idealistami,   ktorý   nemá   konca.   Materialista   neverí   v   žiadneho   Boha   a   idealista   zase   verí   v   nadprirodzeného,   neskutočného.

Obyčajný   človek,   hoci   žije   v   prírode,   ktorú   sám   nestvoril,   iba   si   ju   upravil,   žije   v   presvedčení,   že   vznikla   samočinne,   sama   od   seba.   Rovnako   sa   stavia   voči   večným   zákonom.   I   keď   ich   účinky   denne   pociťuje,   lebo   ho   neustále   "odmeňujú"   alebo   "bijú",   myslí   si,   že   fungujú   tiež   samočinne.   Pochybuje   o   ich   Tvorcovi,   ba   dokonca   tvrdí,   že   keď   ho   nevidí,   tak   ani   neexistuje.   Pritom   ten   istý   človek   pracuje   s   počítačom,   no   ani   ho   nenapadne   pochybovať         o   existencii   autora   programu   iba   preto,   že   ho   nevidí.   Avšak   len   málokto   sa   zamyslí   nad   týmito   súvislosťami   a   nad   nelogickosťou   svojho   postoja   voči   Tvorcovi.

1

 

© (2005) ibis all rights reserved.